č. 84/1956 Sb. rozh. obč., Garance

Žalovaný zastavil 11. septembra 1952 nákladné auto na svahu a dostatočne ho nezabezpečil. Auto sa dostalo do pohybu a narazilo na autobus, pod ktorým ležal šofér ČSAD, ktorý autobus opravoval. Nárazom spadol autobus zo zdviháku a náprava spôsobila šoférovi vážne poranenie. Žalovaný byl právoplatným rozsudkom ľudového súdu uznaný vinným trestným činom ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 221 ods. 1 a 2 tr. zák. a odsúdený k trestu 1 mesiaca odňatia slobody podmienočne na rok. Bolo mu uložené nahradiť poškodenému škodu podľa jeho síl. S1ÚDZ priznal poškodenému šoférovi od 28. decembra 1952 úrazový dôchodok pre 50% stratu zárobkovej schopnosti v sume 936 Kčs starých peňazí mesačne, t j. 187,20 Kčs nových peňazí. Od 28. júla 1953 bol tento dôchodok znížený na sumu 124,80 Kčs, nakoľko strata zárobkovej schopnosti _t 1 sa upravila na 20 %. Nositeľ poistenia uplatnil žalobou nárok na náhradu zaplateného úrazového dôchodku aj dôchodku v budúcnosti splatného. Žalovaný namietal proti tomuto nároku, že nie je požadovaný dôvodne, nakoľko šoférovi nevznikla žiadna škoda, lebo zarába po úraze práve tolko ako pred úrazom. z

Ľudový súd v Dolnom Kubíne vykonal dôkaz trestnými spismi, administratívnymi spismi žalujúceho nositeľa poistenia a s zprávou ČSAD, a došiel k presvedčeniu, že nárok žalujúceho nositeľa poistenia je podľa § 110 zák. o nár. poist. po práve. Námietku, že šoférovi nevznikla žiadna škoda, odmietol poukazom na znenie § 110 zák. o nár. poist., podľa ktorého už samotné poskytovanie dávky treba považovať za škodu spôsobenú nositeľovi poistenia. V odôvodnení rozsudku ľudový súd vyslovil, že zárobková schopnosť šoféra bola znížená v dôsledku úrazu o 30 %, prípadne o 20 %, takže keby poškodený nevyvíjal zvýšené…