Input:

č. 3/1961 Sb. rozh., Garance

č. 3/1961 Sb. rozh.
Bez prevedenia rozhodcovského konania je možno prejednať pracovný spor na súde, ak nebolo dosiaľ rozhodnutím krajskej odborovej rady zavedené na závode rozhodcovské konanie.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29. februára 1960, 4 Cz 11/60).
Žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti jej preradenia v práci z lampárne v bani za upratovačku na banícke učilište a žiadala tiež zaplatenie rozdielu medzi mzdou na pôvodnom pracovisku a mzdou, ktorú dostáva na novom pracovisku.
Ľudový súd v Prievidzi uznesením z 31. augusta 1954 žalobu odmietol a konanie o tejto žalobe zastavil. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná 18. júla 1959 a že podľa uznesenia IV. všeodborového zjazdu (zák. č. 37/1959 Zb.) spory vyplývajúce z pracovného pomeru majú byť prejednané v rozhodcovskom konaní. Nakoľko k tomuto prejednaniu nedošlo, nemohla žalobkyňa uplatniť nárok na súde a je preto na mieste postup, stanovený občianskym súdnym poriadkom v § 57 ods. 1 písm. b) a ods. 2.
Toto rozhodnutie ľudového súdu sa stalo právoplatným.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom rozhodol, že uznesením ľudového súdu bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Je správne, že podľa článku 8 uznesenia IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií revolučného odborového hnutia (zák. č. 37/1959 Zb.) prejednáva a rozhoduje v rozhodcovskom konaní spory z pracovného pomeru závodný výbor alebo orgán, ktorý závodný výbor rozhodovaním týchto sporov poveril. Pri riešení otázky, ako postupovať v prípadoch, kedy bola podaná žaloba, v ktorej bol uplatnený nárok vyplývajúci z pracovného pomeru, potom, kedy tento zákon nadobudol účinnosť, nie je možno pominúť článok 9 citovaného uznesenia, podľa ktorého pri rozhodovaní pracovných sporov