č. 23/1969 Sb. rozh., Garance
č. 23/1969 Sb. rozh.
Ustanovenie § 110 zák. č. 101/1964 Zb. sa týka len určenia zaradenia zamestnania do I. alebo II. pracovnej kategórie za dobu do 30. 6. 1964 (a to tak, aby to bolo pre pracovníka výhodnejšie); netýka sa však podmienok pre nárék na plný starobný dôchodok, ktoré sú upravené v § 11 zák. č. 101/1964 Zb.
Z toho plynie tiež, že nesdtačí konanie zamestnania uvedeného v § 5 ods. 1 č. 1 písm. f) zák. č. 101/1964 Zb. k tomu, aby nárok na starobný dôchodok vznikol už dosiahnutím 55 rokov veku.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 12. 7. 1968, 7 Cz 55/68.)
Štátny úrad sociálneho zabezpečenia - Správa dôchodkov v Bratislave zamietol rozhodnutím z 18. 7. 1967 žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, pretože v rokoch 1931, 1947 až 1957 nevykonával zamestnanie uvedené v § 5 pds. 1, č. 1 písm. a) až e) zák. č. 101/1964 Zb., takže v dobe dosiahnutia 55 rokov veku nevykázal najmenej 2O rokov zamestnania požadovaného ustanovením § 11 ods. 2 písm. a) cit. zák. Nárok na starobný dôchodok podľa § 11 ods. 2 písm. b) cit. zák., podľa ktorého by stačilo aj vykonávanie zamestnania uvedeného v § 5 ods. 1 č. 1 písm. f) cit. zák. navrhovateľovi nevznikol, lebo nedosiahol vek 58 rokov.
Krajský súd v Košiciach zrušil na opravný prostriedok navrhovateľa uznesením zo 16. 11. 1967 rozhodnutie odporcu a uložil mu, aby uhradil navrhovateľovi na trovách konania 67 Kčs. Podľa názoru krajského súdu splňuje navrhovateľ podmienky pre priznanie starobného dôchodku, lebo ku dňu dovŕšenia 55 rokov vykázal potrebných 20 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii a toto zamestnanie trvalo pri dosiahnutí tohto veku.…
