č. 23/1957 Sb. rozh. obč., Garance

Účastníci boli spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných vo vl. č. 1458 kat. úz. B. Š., z ktorých navrhovateľke patrí ¹/₄, kým odporcovi ³/₄. Navrhovateľka sa domáhala zrušenia spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností, kým odporca sa protivil reálnemu rozdeleniu a žiadal, aby navrhovateľkin podiel mu bol prikázaný za náhradu.

Ľudový súd v Ban. Štiavnici zrušil spoluvlastníctvo účastníkov dotyčné spomenutej nehnuteľnosti prikázaním podielu navrhovateľky odporcovi a odsúdil tohto, aby čo náhradu jej zaplatil 12.149 Kčs v troch rovnakých splátkach. V odôvodnení sa uvádza, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné jednak so zreteľom na všeobecný záujem, jednak so zreteľom na oprávnený hospodársky záujem odporcu, keďže spomenuté nehnuteľnosti sú hospodárskym celkom obrábaným odporcom, a odčlenením časti, ktorú si požaduje navrhovateľka, najmä hospodárskych budov, by hospodárenie odporcu bolo ohrozené. Dotyčné náhrady prijal prvý súd ocenenie znalca, ktorý celý komplex odhadol na 48.598 Kčs.

Krajský súd v Ban. Bystrici rozhodujúc o odvolaní navrhovateľky potvrdil rozsudok ľudového súdu. Krajský súd uznal za správne stanovisko ľudového súdu čo do spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a aj ocenenie, ktoré vzal ľudový súd za základ čo do náhrady pokladal za primerané stavu veci a miestnym pomerom.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom ľudového súdu v Ban. Štiavnici vo výroku o tom, že odporca yyplatí za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky 12.149 Kčs v troch rovnakých splátkach a rozsudkom Krajského súdu v Ban. Bystrici v čiastke, ktorou bol uvedený výrok súdu prvej stolice potvrdený, bol porušený zákon.

Ocenenie spomenutých nehnuteľností vykonal súd znalcom, a to tak, že uznesením zo 4. októbra 1955 ustanovil za znalca Karola P., zamestnanca okresného meračného strediska, ktorému uložil, aby – okrem iných – nehnuteľnosti na mieste samom ocenil s tým, že svoj posudok podá ústne na súde pri ústnom pojednávaní. Znalec potom na mieste samom vykonal ohliadku a ocenenie nehnuteľností pojal do svojho písomného posudku; ocenenie vykonal tak, že ceny lúk, role a záhrady uviedol podľa jednotlivých cien pripadajúcich na 1 m², kým dom a humno ocenil paušálnou sumou. Na ústne pojednávanie sa však znalec neustanovil a jeho posudok bol len oboznámený; navrhovateľka neprijala posudok, najmä ocenenie, za správne, lebo pri ohliadke vraj nebola prítomná, odporca ocenenie pokladal za vysoké, avšak ho prijal.

Podľa § 108 ods. 1 o. s. p. ak rozhodnutie závisí na posúdení skutočností, na ktoré sú potrebné…