č. 19/1959 Sb. rozh., Garance
č. 19/1959 Sb. rozh.
Dohoda o delimitácii uzavretá medzi delimitovaným podnikom a podnikom nastupujúcim určuje v otázke prevzatia zamestnancov len úpravu právnych vzťahov medzi doterajším a nastupujúcim zamestnávateľom. Podľa nej môže teda vzniknúť len záväzok nastupujúceho podniku voči delimitovanému podniku, že prevezme do zamestnania v rozsahu a za podmienok výslovne ujednaných určitých jeho zamestnancov. Uskutočnenie tohto prechodu zamestnancov do nového zamestnania, pokiaľ tu niet iného právneho predpisu, vyžaduje však zánik doterajšieho a vznik nového pracovného pomeru u každého zo zamestnancov podľa predpisov o tom všeobecne platných.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 12. septembra 1958, č. Cz 369/58.)
Žalobkyňa uplatnila v žalobe podanej na Ľudovom súde v Moldave n. Bod. nárok proti delimitovanému podniku v likvidácii a proti nastupujúcemu podniku na zaplatenie mesačnej mzdy za čas od 1. januára do 30. júna 1957 rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom tvrdila, že po návrate z materskej dovolenky ju neprevzal do zamestnania ani delimitovaný podnik ani nastupujúci podnik. Dodatočne uplatnila aj nárok na určenie trvania pracovného pomeru.
Ľudový súd v Moldave n. Bod. určil, že pracovný pomer žalobníčky u nastupujúceho podniku trvá a zaviazal tento podnik, aby zaplatil žalobníčke na mzde za čas 6 mesiacov 3.780 Kčs. Pokiaľ ide o delimitovaný podnik, žalobu zamietol.
Krajský súd v Košiciach dospel k právnemu záveru, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným nastupujúcim podnikom nevznikol; v dôsledku toho rozsudok súdu prvej stolice zmenil tak, že žalobu vznesenú proti nastupujúcemu podniku zamietol.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom ľudového súdu, pokiaľ ním bola žaloba proti delimitovanému podniku zamietnutá, bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Žalobkyňa, ktorá bola od 3. apríla 1956 zamestnaná u delimitovaného podniku ako vedúca predajne s mesačným platom 630 Kčs, bola v čase od 3. apríla 1956 do 22. decembra 1956 na materskej dovolenke. Po skončení tejto dovolenky hlásila sa do zamestnania do delimitovaného podniku, ktorý jú však odkázal vzhľadom na vykonanú delimitáciu na nastupujúci podnik, ktorý mal prevziať všetkých zamestnancov delimitovaného podniku. Nastupujúci podnik ju však tiež nepovažoval za svoju zamestnankyňu a uvádzal, že ju pri delimitácii neprevzal, a to preto, že mu delimitovaný podnik nezaslal zoznam zamestnancov, ktorí majú byť po delimitácii prevzatí, takže prevzal len tých zamestnancov, ktorí v deň delimitácie, t. j. v deň 1. januára 1957, boli na svojich pracoviskách. Keď teda žalobkyňa skončila svoju materskú dovolenku, odmietol jú zamestnávať tak delimitovaný podnik, ako aj podnik nastupujúci.
Z tohto skutkového stavu vyvodil Ľudový súd v Moldave R n. Bod. právny záver, že žalobkyňa sa stala po vykonanej delimitácii, t. j. dňom 1. januára 1957, zamestnankyňou nastupujúceho podniku a…
