č. 11/1956 Sb. rozh. obč., Garance
č. 11/1956 Sb. rozh. obč.
Spoluvinu manželky na rozvode nemožno vidieť v tom, že manželka sústavne klamaná neverným a hrubým manželom sa nepokúsila o obnovenia manželského spolužitia.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 6. októbra 1955, Cz 393/55.)
Účastníci konania uzavreli manželstvo ešte 25. novembra 1918, majú dve už plnoleté dcéry a od roku 1937 nežijú spolu. Navrhovateľ, keď už dvakrát, a to v r. 1938 a 1943, márne sa pokúsil o zrušenie manželstva rozvodom, keďže odporkyňa mala podľa zistenia súdu vážne dôvody na opustenie spoločnej domácnosti, podáva znova návrh na rozvod z viny oboch manželov, pričom vinu odporkyne vidí v tom, že mala ľúbostný pomer s inými mužmi a preto opustila spoločnú domácnosť.
Ľudový súd v Zl. Moravciach návrh zamietol v podstate zase z toho dôvodu, že trvalý a hlboký rozvrat manželstva zavinil jedine navrhovateľ a odporkyňa s rozvodom nesúhlasí (§ 30 ods. 2 zák. o práve rod.). Podľa odôvodnenia zistil súd na základe výpovedí svedkýň H. D., dcéry to účastníkov, a M. J., ako aj samej odporkyne a obsahu spisov o predošlých rozvodových konaniach, že navrhovateľ udržoval styky s dievčatmi, ktoré pomáhali v jeho domácnosti, s odporkyňou špatné zaobchádzal a bil ju, keď jeho chovanie vytýkala. V dôsledku toho odchod odporkyne zo spoločnej domácnosti pokladá ľudový súd za odôvodnený. Výpovede svedkýň V. R., ktorá bola jednou z oných pomocnic v domácnosti, a T. N., ktorej dcéra tiež pomáhala v domácnosti účastníkov, dosvedčujúce neveru odporkyne, nepokladal súd za hodnoverné, jednak pre vážne rozpory vo výpovediach svedkýň a jednak pre vzťah, aký mala svedkyňa V. R. a dcéra svedkyne T. N. k navrhovateľovi. Rovnako hodnotil prvý súd aj výpoveď svedkyne H. Ch., švagrinej navrhovateľa.
Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa zmenil rozsudok súdu prvej stolice a manželstvo účastníkov rozviedol z viny oboch, pričom trovy konania navzájom zrušil. V odôvodnení vraví krajský súd, že prvý súd správne zistil na základe vykonaného dokazovania vinu navrhovateľa na manželskom rozvrate, sám však potom zisťuje, že rozvrat manželstva, ktorý sa začal výlučným zavinením navrhovateľa, sa neskoršie prehlboval v dôsledku toho, že odporkyňa za celý dlhý čas od r. 1937 sa nepokúsila obnoviť manželské spolužitie, prejavila takto nezáujem o trvanie manželstva a čiastočne zapríčinila úplný rozvrat.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Krajský súd prevzal ako správne skutkové zistenia súdu prvej…
