Input:

R 96/1955 (tr.); Garance

č. 96/1955 Sb. rozh. tr.
Keď je podľa niektorého ustanovenia osobitnej časti trestného zákona peňažný trest obligatórny, musí byt uložený, ak nie je nevymožiteľný bez ohľadu nato, akého druhu je trest hlavný.
Nie je možno odložiť podmienečne taký peňažný alebo iný vedľajší trest, pokiaľ nebol uložený spolu s hlavným trestom odňatia slobody podmienečne uloženým.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 19. augusta 1955, 2 Tz 109/55.)
Ľudový súd v Trstenej uznal mladistvého vinným trestným činom ohrozenia jednotného hospodárskeho plánu podľa § 135 ods. 1 tr. zák., pretože ako vyučený baník nenastúpil v čase od 1. 7. 1954 do 30. 1. 1955 zamestnanie určené mu pridelenkou v baniach, hoci bol v tomto čase viackrát odborom pracovných síl rady ONV a tiež prokurátorom vyzývaný a presvedčovaný, aby prácu nastúpil. Zato bol podľa § 155 ods. 1 tr. zák. so zreteľom na § 60 ods. 2 tr. zák. a podľa § 37 tr. zák. odsúdený k trestu nápravného opatrenia bez zmeny zamestnania v trvaní jedného mesiaca so zrážkou jednej desatiny platu a k peňažnému trestu 200 Kčs. Výkon peňažného trestu bol mladistvému podmienečne odložený na čas jedného roku. Tento rozsudok sa stal právoplatným.
Nejvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok ľudového súdu vo výroku o povolení podmienečného odkladu výkonu peňažného trestu mladistvému uloženého.
Z odôvodnenia:
Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona uplatňuje porušenie zákona v § 24 oďs. 2 tr. zák., keď výkon peňažného trestu bol mladistvému podmienečne odložený. Zároveň v šesťmesačnej lehote v § 218 ods. 2 tr. por. uvedenej navrhol generálny prokurátor nápravu vadného rozhodnutia.
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Mladistvému bol uložený ako trest hlavný trest nápravného opatrenia. Bol mu tiež