č. 83/1956 Sb. rozh. tr., Garance
č. 83/1956 Sb. rozh. tr.
Ak bol obvinený uznaný vinným trestným činom spáchaným skór než bol odsúdený viac neskoršími po sebe idúcimi rozsudkami pre iné trestné činy, uloží mu súd dodatkový trest podľa § 22 ods. 2 tr. zák. k trestu uloženému prvým z týchto rozsudkov, keďže tresty nimi uložené nie sú v pomere trestov dodatkových. Ak sú ale tresty uložené týmito rozsudkami k sebe v pomere trestov dodatkových, uloží súd dodatkový trest k súhrnu všetkých trestov týmito rozsudkami uložených.
Púha skutočnosť, že páchateľ trestného činu krádeže bol už jedenkrát alebo viackrát pre krádež odsúdený, hoci aj v kratšom časovom odstupe, nemožno považovať samo osebe za obzvlášť priťažujúcu okolnosť v zmysle § 247 ods. 2 písm. e) tr. zák. Taká skutočnosť však môže svedčiť o tom, že páchateľ konal pre zárobok podľa § 247 ods. 2 písm. a) tr. zák.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 10. augusta 1956, 2 Tz 93/56.)
Obvinená, ktorá bola už viackrát trestaná pre krádeže, odcudzila 24. januára 1955 20 kg zemiakov na škodu P, ďalej odcudzila 3. februára 1955 v inej obci jednu sliepku na škodu S a konečne 25. apríla 1955 v tretej obci odcudzila 2 sliepky na škodu T.
Ľudový súd v Zlatých Moravciach uznal za to obvinenú vinnou trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 písm. e) tr. zák. (spáchanej za okolností obzvlášť priťažujúcich) a vymeral jej trest podľa § 247 ods. 2 tr. zák. Tento rozsudok sa stal právoplatným.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil rozsudok ľudového súdu a tomuto súdu uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona uplatňuje, že napadnutým rozsudkom bol zákon porušený jednak tým, že obvinená bola uznaná vinnou iba jediným trestným činom krádeže, hoci spáchala viac krádeží, jednak spôsobom, akým jej bol uložený Vrest.
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Obvinená bola uznaná vinnou jediným trestným činom krádeže, hoci podľa skutkových zistení obsiahnutých v rozsudku a odpovedajúcich vykonaným dôkazom spáchala postupne v rôznom čase (medzi 24. 1. 1955 a 25. 4. 1955) aj na rôznych miestach, na škodu rôznych poškodených a odcudzením vecí rôzneho druhu celkom tri krádeže. Každá z týchto krádeží je samostatným trestným činom. Neišlo teda o pokračovanie v jedinom trestnom čine, ale o opakovanie viac samostatných spolu nesúvisiacich trestných činov.
Ak však obvinená spáchala takto vo viacčinnom súbehu viac trestných činov (tej istej povahy, t. j. viac krádeží), prichádzal by do úvahy zásadne úhrnný trest podľa § 22 ods. 1 tr. zák., pokiaľ by pravdaže neprichádzal do úvahy trest dodatkový podľa § 22 ods. 2 tr. zák., o čo v súdenom prípade práve ide. Ľudový súd v tomto smere prehliadol a neuvážil, že podľa výpisu z registríku trestov obvinená bola odsúdená rozsudkami Ľudového súdu v Piešťanoch z 15. 2. 1955 a Ľudového súdu v Českom Tešíne z 21. 2. 1955, teda potom, čo spáchala krádeže z 24. 1. 1955 na škodu P a 3. 2. 1955 na škodu S, ktoré krádeže sú predmetom konania v súdenom prípade (a dotyčné ktorých bola obvinená uznaná napadnutým rozsudkom vinnou). Ak by ľudový súd zistil porovnaním príslušných spisov s výpisom z registra…
