Input:

R 8/1960 (tr.); Doprava. Důkaz. Opilství. Rozsudek. Trest. Zákaz činnosti Garance

č. 8/1960 Sb. rozh. tr.
Podľa § 138 ods. 2 tr. por. so zreteľom k § 2 ods. 8 tr. por. súd v dôvodoch rozsudku musí vždy uviesť, na základe ktorých dôkazov prišiel k skutkovým zisteniam, musí vykonané dokazovanie hodnotiť, musí uviesť, prečo neuveril určitým tvrdeniam buď obžalovaného, alebo svedkom, musí hodnotiť obhajobu obžalovaného a na základe týchto úvah potom dojsť ku konečnému záveru čo do viny obžalovaného v smere vznesenej obžaloby. Okrem toho súd musí v dôvodoch rozsudku rozviesť aj svoje právne stanovisko vo veci a uviesť, prečo videl v konaní obžalovaného naplnené zákonné znaky určitého trestného činu a uviesť svoje úvahy, ktorými sa riadil pri uložení ako hlavného, tak vedľajšieho trestu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29. septembra 1959, 7 Tz 70/59.)
Obžalovaný 12. augusta 1958 privodil si v Krompacoch podnapilosť a v takom stave riadil motocykel do Štefanskej Huty, kde hoci vedel, že v riadení motocykla bude pokračovať, ďalej pil liehové nápoje a privodil si tým úplnú opilosť.
Ľudový súd v Gelnici uznal obžalovaného vinným trestným činom opilstva podľa § 187 ods. 2 tr. zák. a uložil mu trest 3 mesiace nápravného opatrenia s 10 % zrážkou zo mzdy a nariadil mu vydať vodičský preukaz, ktorý bol u neho zabavený.
Krajský súd v Košiciach k odvolaniu okresného prokurátora zrušil uvedený rozsudok ľudového súdu v celom rozsahu a tohto obžalovaného uznal vinným trestným činom opilstva podľa § 187 ods. 2 tr. zák. a uložil mu trest 6 mesiacov nápravného opatrenia s 10 % zrážkou z odmeny za prácu. Podľa § 51 ods. 2 písm. a) tr. zák. vyslovil zákaz riadiť motorové vozidlá na dobu 3 rokov.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 138 ods. 2 tr. por. Rozsudok v celom rozsahu zrušil a Krajskému súdu v Košiciach nariadil, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 138 ods. 2 tr. por.
Podľa tohto zákonného ustanovenia súd v dôvodoch rozsudku musí vždy uviesť, na základe ktorých dôkazov prišiel k skutkovým zisteniam, musí vykonané dokazovanie hodnotiť, musí uviesť, prečo neuveril určitým tvrdeniam buď obžalovaného, alebo svedkom, musí hodnotiť obhajobu obžalovaného a na základe týchto úvah dôjsť ku konečnému záveru čo do viny obžalovaného v smere vznesenej obžaloby. Okrem toho súd musí v dôvodoch rozsudku rozviesť aj svoje právne stanovisko vo veci a uviesť,