č. 78/1958 Sb. rozh. obč., Garance
č. 78/1958 Sb. rozh. obč.
Zodpovednosť podľa § 428 obč. zák. vzniká už vnesením vecí, beztoho že by bolo potrebné, aby o opatrovaní týchto vecí bola uzavretá nejaká zmluva. Vyžaduje sa pravdaže, aby bola uzavretá zmluva o ubytovaní a pod., hoci aj neformálna.
Ustanovenie § 428 obč. zák. sa vzťahuje nie len na organizácie, u ktorých prevádzka ubytovacieho podniku je vlastným predmetom ich hospodárskej činnosti, ale platí aj pre tie, ktoré ubytovávajú osoby vo svojich ubytovnách zriadených a udržovaných len ako pomocné zariadenia, slúžiace ich hlavnej hospodárskej činnosti.
Použitím výrazu „hosť“ v § 428 obč. zák. malo byť naznačené len to, že zvýšená zodpovednosť nie je daná v prípadoch, kedy spôsob poskytnutého ubytovania dovoľuje, aby ubytované osoby sa sami mohli dostatočne postarať o bezpečné uloženie vnesených vecí.
Požiadavok všeobecnej prístupnosti ubytovne neznamená, že tam musí mať prístup hoci kto, ale stačí, že do nej majú prístup aj iní pracujúci a perzonál podniku, obstarávajúci upratovanie.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. mája 1958, Cz 166/58.)
Podľa hospodárskej zmluvy zaviazal sa žalovaný národný podnik poskytnúť žalobcom ako montérom zamestnancom druhej zmluvnej strany národného podniku H. v zmysle § 15 vyhl. č. 212/ 1953 Ú. 1., poťažne vyhl. č. 252/1953 Ú. v. riadne ubytovanie v blízkosti staveniska. (Obdobné ustanovenie obsahuje aj vyhláška č. 194/1953 Ú. 1., poťažne vyhl. č. 232/1953 O. v.) ;
Žalovaný ubytoval žalobcov v spoločnej ubytovni a dal im aj zamykateľné skrinky pre odloženie ich osobných vecí. V čase, kedy žalobci boli v práci, neznámy páchateľ odcudzil veci žalobcov v týchto skříňkách uložené, keď ich násilím otvoril. Žalobcovia sa domáhali proti žalovanému náhrady škody, ktorá im takto vznikla, a opierali svoje nároky o ustanovenie § 428 obč. zák.
Ľudový súd v Kremnici žalobu zamietol pre nedostatok právneho pomeru medzi žalobcami a žalovaným.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej stolice potvrdil. Mal za to, že nejde o prípad spadajúci pod ustanovenie § 428 obč. zák., nakoľko žalobcovia neboli hosťami, ubytovňa zriadená žalovaným nebola ubytovacím podnikom, žalovaný nebol jej prevádzateľom a nešlo o ubytovňu všeobecne prístupnú, a preto žalovaný nezodpovedá žalobcom podľa tohto ustanovenia.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom rozhodol, že uvedeným rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Podľa § 428 obč. zák. zodpovedá prevádzateľ ubytovacieho podniku za veci, ktoré boli vnesené prijatými hosťami alebo pre nich, ako uschovateľ. Zodpovednosť prevádzateľa takého podniku vzniká teda už faktom vnesenia vecí, beztoho že by bolo potrebné, aby o opatrovaní týchto vecí bola uzavretá nejaká zmluva. Vyžaduje sa pravdaže, aby veci boli vnesené hosťami (alebo pre hosťov), ktorí boli prevádzateľom prijatí, takže v tom smere musí byť medzi prevádzateľom a hosťami uzavretá zmluva o ubytovaní alebo o inej službe, hoci len neformálna (§,§ 213 a 217 obč. zák.).
V súdenom prípade nebolo sporné, že žalovaná strana poskytla žalobcom ubytovanie v hromadných ubikáciách pre robotníkov a že žalobcovia platili žalovanému podniku za toto ubytovanie poplatok.…
