Input:

R 7/1955 (tr.); Garance

č. 7/1955 Sb. rozh. tr.
Keď sa rozhodne tehotná žeria, že zavraždí svoje dieťa akonáhle sa narodí a novonarodené dieťa potom pri porode alebo hneď po ňom usmrtí, nevylučuje to, že tak urobila v rozrušení spôsobenom pôrodom, ak nepriaznivé zážitky, pre ktoré sa rozhodla už počas tehotenstva dieťa usmrtiť, vystupňovali rozrušenie spôsobené pôrodom.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 13. novembra 1954, 2 Tz 105/54.)
Viď tiež č. 89/1953 zb. rozh.
Obvinená asi 15 minút po pôrode najskôr rukou a neskoršie stuhou od vlasov uškrtila svoje novonarodené dieťa, ktorému tiež nezaviazala pupečnú šnúru, aby vykrvácalo a týmto spôsobom novonarodeniatko usmrtila. Mŕtvolku dieťaťa ukryla potom v kroví.
Ľudový súd v Kremnici uznal obvinenú vinnou trestným činom vraždy podľa § 216 ods. 1 tr. zák. Tento rozsudok sa stal právoplatným.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok ľudového súdu a tomuto súdu uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Napadnutý rozsudok obsahuje úvahy, či zistená trestná činnosť obvinenej nemala byť posudzovaná z hľadiska skutkovej podstaty trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 217 tr. zák., avšak rozsudok vyslovuje záver, že tento trestný čin môže byť spáchaný len v okamžitom rozrušení matky vyvolanom pôrodom a nemožno túto skutkovú podstatu sťahovať aj na prípad, keď páchateľka už počas svojho tehotenstva pojala úmysel, že svoje budúce dieťa usmrtí.
Generálny prokurátor vo svojej sťažnosti pre porušenie zákona vytýka nesprávnosť tvrdenia rozsudku, že sa obvinená tiež na usmrtenie dieťaťa pripravovala, ktoré zistenie opiera rozsudok o skutočnosť, že obvinená pre očakávané dieťa nechystala žiadnu výbavičku a uvádza, že vraj v spisoch nie je žiadny ďalší podklad pre záver, že obvinená sa pripravovala už počas