Input:

č. 52/1956 Sb. rozh. tr., Garance

č. 52/1956 Sb. rozh. tr.
Pre zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 30 tr. zák. (v prípadoch, kde zníženie trestu neodôvodňujú pomery páchateľa) nie je rozhodujúce, že poľahčujúce okolnosti boli v súdenom prípade v prevahe, t. j. že ich bolo viac ako priťažujúcich okolností, ale rozhodujúca je závažnosť poľahčujúcich okolností hľadiac na ich súvislosť so všetkými okolnosťami naznačenými v § 19 ods. 1 tr. zák.
Ustanovenie § 2 ods. 3 tr. por. vyžaduje, aby odôvodnenie rozsudku a výrok rozsudku boli medzi sebou v zhode.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 6. apríla 1956, 2 Tz 35/56.)
Obvinený sa v miestnom hostinci pohádal s ďalšou osobou, ktorú zrazil úderom pästi na podlahu a udrel ju stoličkou a neskoršie na ulici pred hostincom ju znova prepadol, udrel ju tupým predmetom (železnou pumpou od bicykla) do hlavy a spôsobil jej tak reznú ranu na hlave a zlomeninu dvoch prstov ľavej ruky. Toto zranenie hojilo sa 2 mesiace a po ten istý čas trvala aj pracovná nespôsobilosť poškodeného.
Ľudový súd v Šali uznal obvineného vinným trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 220 ods. 1 tr. zák. a podľa tohto ustanovenia a za použitia § 30 tr. zák. odsúdil ho na bezpodmienečný trest odňatia slobody na jeden rok.
Krajský súd v Nitre na odvolanie, ktoré podal iba obvinený, zrušil rozsudok ľudového súdu, uznal obvineného vinným trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 219 ods. 1 a 3 tr. zák. a odsúdil ho podľa § 219 ods. 3 tr. zák. na trest odňatia slobody na jeden rok podmienečne na skúšobný čas 2 rokov.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom rozsudok krajského súdu, ako aj ľudového súdu zrušil a ľudovému súdu nariadil, aby vec znova prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona namieta, že z použitých prostriedkov (stoličky a železnej pumpy) vyplývá, že u obvineného bol daný trestný čin podľa § 220 ods. 1 tr. zák. tiež po subjektívnej stránke a ďalej, že pri úvahách o podmienečnosti trestu sa ľudový súd nezaoberal otázkou, či sa dôležitému všeobecnému záujmu neprieči podmienečný odklad výkonu trestu [§ 24 ods. 1 písm. a) tr. zák.]; proti rozsudku ľudového súdu sťažnosť pre porušenie zákona uplatňuje, že ustanovenie § 30 tr. zák. nebolo namieste použiť, lebo zistené poľahčujúce okolnosti neboli tak závažné, aby to odôvodňovalo zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby.
Sťažnosť pre porušenie zákona je v podstate dôvodná.
Z ustanovenia § 2 ods. 3 tr. por. nariaďujúceho súdom spravodlivé rozhodovať, vyplýva pre súdy povinnosť starostlivé zisťovať a hodnotiť všetky okolnosti významné pre rozhodnutie veci, a to v otázke viny, najmä pokiaľ ide o stránku subjektívnu a objektívnu a v otázke trestu, najmä pokiaľ ide o výmeru a poprípade o podmienečnosť trestu.
Ľudový súd túto povinnosť v rôznych smeroch porušil. Tak predovšetkým sa nezaoberal otázkou, prečo v danom prípade ide o ťažkú ujmu na zdraví a ktorý z prípadov naznačených v § 75 ods. 13 tr. zák. je tu daný. Ďalej sa nezaoberal úvahami, či po stránke objektívnej (za predpokladu, že v danom prípade konaním obvineného bola spôsobená ťažká ujma na zdraví) obvinený túto ťažkú ujmu chcel spôsobiť,