Input:

č. 37/1957 Sb. rozh. tr., Garance

č. 37/1957 Sb. rozh. tr.
Dokiaľ odsúdený nebol vyzvaný, aby nastúpil nápravné opatrenie, nemožno mať zato, že svojim zavinením prácu mu určenú nenastúpil a nemožno preto z toho dôvodu premeniť podľa § 17 ods. 2 zák. č. 102/1953 Zb. nápravné opatrenie na trest odňatia slobody.
O návrhu na premenu nápravného opatrenia uloženého výmerom trestnej komisie národného výboru treba rozhodnúť vždy na verejnom zasadání.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. februára 1957, 2 Tz 26/57.)
Odsúdený bol výmerom trestnej komisie rady ONV uznaný vinným priestupkom v inom podnikaní podľa § 46 ods. 2 tr. zák. spr. a bol mu uložený trest nápravného opatrenia na čas troch mesiacov so zrážkou jednej pätiny odmeny za prácu, pričom bolo nariadené, že odsúdený vykoná tento trest u Pozemných stavieb, n. p. Odbor pracovných síl rady ONV, vyhotovil vyzvanie potrestaného, aby nápravné opatrenie nastúpil do 21. apríla 1956. Keďže potrestaný nápravné opatrenie do tohto času nenastúpil, upovedomil odbor pre vnútorné veci rady ONV okresného prokurátora prípisom, že potrestaný v lehote mu určenej nenastúpil trest nápravného opatrenia.
Ľudový súd v Lučenci na návrh okresného prokurátora na neverejnom zasadaní uznesením rozhodol, že uvedené nápravné opatrenie podľa § 17 ods. 2 zák. č. 102/1953 Zb. premieňa na odňatie slobody na čas jedného mesiaca a pätnásť dní. Svoje uznesenie ľudový súd odôvodnil tým, že potrestaný „prácu mu určenú, nenastúpil“.
Krajský súd v Banskej Bystrici sťažnosť potrestaného zamietol ako oneskorenú.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil uznesenie ľudového súdu a tomuto nariadil, aby o návrhu okresného prokurátora na premenu nápravného opatrenia uloženého výmerom trestnej komisie rady ONV na trest odňatia slobody znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona v podstate uvádza, že ľudový súd nezisťoval, či výzva k nastúpeniu nápravného opatrenia bola potrestanému