Input:

R 32/1955 (tr.); Garance

č. 32/1955 Sb. rozh. tr.
Konanie človeka (§ 75 ods. 2 tr. zák.) je nutným prvkom objektívnej stránky skutkovej podstaty každého trestného činu. Toto konanie je ovládané fyzickou a psychickou zložkou. Pohyb človeka, který nie je konaním v zmysle trestného práva, nemôže zakladať skutkovú podstatu trestného činu.
Ak súd uzná obvineného vinným trestným činom opilstva podľa § 186 tr. zák., nemôže ho už uznať vinným iným trestným činom, ktorý spáchal v úplnom opojení.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 11. februára 1955, 2 Tz 4/55.)
Obvinení A a B vo večerných hodinách sa opili a potom na ulici vzájomne do seba strkali. Keď obvinení išli okolo výkladnej skrine národného podniku, obvinený A náhle silne strčil do obvineného B, ktorý následkom toho padol do výkladnej skrine a rozbil ju, čím bola spôsobená na národnom majetku škoda nie nepatrná.
Ľudový súd v Starej Ľubovni uznal obvinených A a B vinnými trestným činom opilstva podľa § 186 tr. zák. a trestným činom poškodzovania národného majetku podľa § 246 tr. zák. Tento rozsudok sa stal právoplatným.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil napadnutý rozsudok, obvineného B od obžaloby oslobodil a dotyčne obvineného A nariadil ľudovému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona namieta, že obvinený B nekonal v zmysle trestného zákona, lebo bol obvineným A do výkladnej skrine sotený. Ďalej sťažnosť uvádza, že nie je možné obvinených odsúdiť pre trestný čin opilstva podľa § 186 tr. zák. a súčasne pre trestný čin, ktorý v tomto opilstve spáchali.
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Ľudový súd z výpovede obvineného B a svedka, ktorý bol prítomný na mieste činu, zistil, že obvinený A chytil obvineného B na prsiach za kabát a sotil ho do okna výkladnej skrine vedľa vchodu do výčapnej miestnosti reštaurácie národného podniku.
Konanie človeka (§ 75 ods. 2 tr. zák.) je nutným prvkom objektívnej stránky skutkovej podstaty každého trestného činu. Toto konanie je ovládané fyzickou a aj psychickou zložkou človeka. Pohyb človeka, ktorý však nie je prejavom jeho vôle, nie je konaním v zmysle trestného práva a nemôže zakladať skutkovú podstatu trestného činu. Nie je teda trestným konaním u obvineného B, keď svojím telom rozbil výkladnú skriňu, pretože bol obvineným A do tejto skrine násilím sotený a nie je preto u obvineného B naplnená skutková podstata žiadneho trestného činu ani priestupku, a to ani po stránke objektívnej, ani po stránke subjektívnej a nemôže teda byť uznaný vinným, lebo v opilosti nespáchal trestný čin.
Pretože ľudový súd uznal napriek tomu obvineného B vinným trestnými činmi podľa §§ 186 a 246 tr. zák., porušil tým zákon v týchto ustanoveniach.
Ľudový súd však nesprávne posúdil aj konanie obvineného A.
Podľa zistenia vykonaného ľudovým súdom sotil obvinený A obvineného B do skla výkladnej skrine, ktoré rozbil a poškodil tak národný majetok.
Keby nemal ľudový súd za dokázané, že obvinený A bol úplne opilý, musel by tiež zisťovať, či jeho konanie, ktorým poškodil národný majetok, nebolo poprípade úmyselné a či nezakladá teda skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania národného majetku