Input:

č. 27/1956 Sb. rozh. tr., Garance

č. 27/1956 Sb. rozh. tr.
Poškodený, ktorý svoje nároky vzniknuté z trestného činu neuplatnil v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom prvej stolice, nemôže už platne dosiahnúť výrok odvolacieho súdu o svojich nárokoch tým, že by ich uplatnil až v odvolacom konaní.
Skutočnosť, že trestný súd o nárokoch poškodeného podľa § 164 ods. 1 alebo 2 tr. por. nerozhodol, znamená z hľadiska § 196 tr. por. pre obvineného výhodu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 23. decembra 1955, 2 Tz 154/55.)
Ľudový súd v Novom Meste nad Váhom odsúdil obvinenú A a obvineného B pre trestné činy rozkrádania majetku ľudového družstva podľa § 245 ods. 1 písm. b) a § 245 ods. 1 písm. c) tr. zák. Bez toho, žeby bolo ľudové (spotrebné) družstvo poškodené trestnými činmi obvinených požiadalo o to, aby súd rozhodol o jeho nárokoch vzniknutých z trestného činú, ľudový súd poškodené družstvo s jeho nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie v občianskoprávnych veciach.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie, ktoré podal iba obvinený B okrem iného uznal oboch obvinených (A i B) povinnými nahradiť poškodenému ľudovému družstvu solidárne sumu 507116 Kčs. Krajský súd výrok o náhrade škody podľa § 164 ods. 1 tr. por. odôvodnil tým, že vraj o nárokoch poškodeného môže rozhodnúť odvolací súd aj keď tieto nároky boli uplatnené až v odvolacom konaní a že vraj taký výrok je v prospech oboch obvinených, pretože v prípade konania v občionskoprávnych veciach by obvinení boli vydaní vysokým trovám tohoto konania
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku o povinnosti obvinených A a B nahradiť škodu vzniknutú z trestného činu a rozsudok ľudového súdu vo výroku, ktorým bolo poškodené ľudové družstvo podľa § 164 Ods. 3 tr. por. odkázané na konanie v občianskoprávnych veciach.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona uvádza, že o nárokoch poškodeného vôbec nemalo byť v danom prípade rozhodované, lebo nároky neboli uplatnené predtým, než sa súd prvej stolice odobral k záverečnej porade a že odvolací súd výrokom o priznaní nárokov na náhradu škody zmenil rozsudok súdu prvej stolice v neprospech obvinených, hoci tu nebolo odvolanie ani prokurátora ani poškodeného.
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Krajský súd porušil zákon v ustanoveniach §§ 164, 196 ods. 1 a 2 tr. por. Z ustanovenia § 164 tr. por. vyplýva, že o nárokoch poškodeného, ktoré vzišli z trestného činu, trestný súd rozhodne (tak, že ich prizná v navrhovanej výške alebo ich zamietne, alebo ich prizná sčasti, alebo odkáže poškodeného s celým nárokom na konanie vo veciach občianskoprávnych) len za tých podmienok, že o nárokoch nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté v konaní vo veciach občianskoprávnych, že obvinený sa uznáva vinným a že poškodený o rozhodnutie trestného súdu požiadal