Input:

č. 25/1954 Sb. rozh. tr., Garance

č. 25/1954 Sb. rozh. tr.
K výkladu pojmu „vec vyššej hodnoty“ a „vec väčšej hospodárskej dôležitosti“ v zmysle § 133 tr. zák.
Úmyselné konanie môže podľa okolností zakladať iba skutkovú podstatu trestného činu kulpózneho.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 9. januára 1954, 2 Tz 94/53.)
Obvinený bol až do augusta 1951 majiteľom a prevádzateľom parnej prádelne a čistiarne, ktorú potom prenajal odbornému učilišťu pracovných záloh baníckeho podniku. V prádelní zostal ale zamestnaný ako kurič. Preto, že po istom čase bol nespokojný s podmienkami nájomnej zmluvy, ktorú považoval pre seba za nepriaznivú, okrem iného odmontoval v prádelní ventilátor, odtrhol zo steny vešiak na šaty, odňal z kotla odpadovú rúru, vytrhol dvierka z komína a vypol elektrické svetlo. Tým chcel narušiť plynulosť výroby v úmysle, aby bola nájomná zmluva zrušená.
Okresný súd v Banskej Štiavnici uznal pre tento skutok obvineného vinným trestným činom zneužitia vlastníckeho práva podľa § 133 tr. zák.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie obvineného ponechal rozsudok okresného súdu vo výroku o vine nedotknutým a zmenil čiastočne len výrok o treste.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom a pokiaľ ide o uvedený skutok obvineného, zrušil rozsudok okresného súdu a trestné stíhanie pre tento skutok, ktorý posúdil ako trestný čin ohrozenia jednotného hospodárskeho plánu podľa § 135 ods. 1 tr. zák. zastavil podľa § 181 písm. a) tr. por., hľadiac k čl. VII rozhodnutia prezidenta republiky zo 4. mája 1953 o amnestii.
Z odôvodnenia:
Pokiaľ okresný súd uvedený skutok obvineného posúdil ako trestný čin zneužitia vlastníckeho práva podľa § 133 tr. zák. a krajský súd vo výroku o vine ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý, porušili tým oba súdy zákon predovšetkým v citovanom ustanovení.
Okresný súd totiž nesprávne vyložil zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu zneužitia vlastníckeho práva podľa § 133 tr. zák., pokiaľ ide o »vec vyššej hodnoty alebo väčšej hospodárskej dôležitosti«, keď uvádza, že skutočná cena vecí uvedených v obžalobe nie je síce vysoká, ale ich hodnota je vysoká práve v tom, že sú potrebné pre riadnu prevádzku podniku a taktiež po hospodárskej stránke sú tieto veci veľmi dôležité. To isté v podstate uvádza aj rozsudok krajského súdu.
Púha skutočnosť, že vec patriaca do vlastníctva obvineného, je potrebná pre riadnu prevádzku nejakého verejného podniku – ako je tomu v tomto prípade – jej vyššiu hodnotu poskytnúť nemôže. Za vyššiu hodnotu v zmysle § 133 tr. zák. treba považovať objektívne vyššiu hodnotu veci bez ohľadu na jej konkrétne určenie, t. j. bez ohľadu nato, k čomu v konkrétnom prípade mala byť vec použitá. Je síce pravda, že objektívna hodnota veci nemusí byť vždy vyjadrená v peniazoch (napr. u veci historickej, umeleckej a podobnej kultúrnej hodnoty), pokiaľ však – ako v súdenom prípade – je možno hodnotu veci v peniazoch vyjadriť, musí mať vyššiu cenu. K naplneniu zákonného znaku vyššej hodnoty tiež nestačí len skutočnosť, že obvinený zneužil svojho vlastníckeho práva niektorým spôsobom uvedeným v § 133 tr. zák. dotyčné viac vecí, ale je treba, aby hodnota (t. j. pravidlom cena) všetkých týchto vecí bola