č. 20/1956 Sb. rozh. tr., Garance
č. 20/1956 Sb. rozh. tr.
Prejav obvineného urobený po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, že „je spokojný“ neznamená bez ďalšieho, že sa výslovne vzdal odvolania.
Vzdanie sa odvolania iba pokiaľ ide o určitý výrok rozsudku nemá (vzhľadom na § 194 tr. por.) význam.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 2. decembra 1955, 2 Tz 183/55.)
Ľudový súd v Banskej Bystrici odsúdil obvineného pre dvojnásobný trestný čin všobecného ohrozenia podľa § 192 ods. 1 a 2 písm. a), b) tr. zák. a pre trestný čin rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. b) tr. zák. k trestu odňatia slobody na 26 mesiacov, pričom vyslovil zákaz činnosti povolania vodiča motorových vozidiel na 5 rokov.
Po vyhlásení rozsudku ľudového súdu obvinený podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní prehlásil, že „s trestom je spokojný a žiada doručenie rozsudku do rúk obhajcu“. Podľa tej istej zápisnice uviedol prokurátor, že je spokojný a vzdáva sa opravného prostriedku.
Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie obvinenného (podané v trojdňovej lehote po doručení rozsudku ľudového súdu obhajcovi) zamietol podľa § 179 ods. 1 tr. por. ako podané osobou, ktorá sa výslovne vzdala odvolania, čo krajský súd vyvodil z prejavu obvineného zapísaného v zápisnici o hlavnom pojednávaní, že je spokojný.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil uznesenie krajského súdu a tomuto súdu nariadil, aby o odvolání obvineného proti rozsudku ľudového súdu znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona v podstate uvádza, že z púheho výroku obvineného, že je spokojný s trestom, nemožno ešte mať zato, že sa odvolania vzdal.
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná (§ 218 ods. 1 tr. por.).
Trestný poriadok v § 179 ods. 1 tr. por. zabezpečuje právo občana na preskúmanie rozsudku prvej stolice súdom odvolacím tým, že stanoví, že odvolací súd na neverejnom zasadaní zamietne (okrem iných prípadov) odvolanie podané osobou, ktorá sa…
