Input:

č. 40/1956 Sb. rozh. tr., Garance

č. 40/1956 Sb. rozh. tr.
Podstatou rozhodnutia o obnove trestného stíhania je zrovnanie výsledkov vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní s dôkazmi vykonanými v konaní o obnovu. Iba zrovnaním výsledkov obidvoch vykonaných dokazovaní možno dôjsť k záveru, že po právoplatnom rozsudku tu sú alebo nie sú nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme.
Súd rozhodujúci v druhej stolici o sťažnosti proti uzneseniu o obnovu trestného stíhania koná v neverejnom zasadaní.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 3. februára 1956, 2 Tz 4/56.)
Obvinený bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu porotného z 1. júla 1948 potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu zo 6. októbra 1948 odsúdený na trest na slobode na dva a pol roka pre zločin podpaľačstva podľa § 1 zák. č. 40/1948 Zb. Tohoto zločinu sa podľa rozsudku porotného súdu obvinený dopustil tým, že z pomsty proti susedovi podpálil stodolu druhého suseda, kde prvý mal uschovanú mláťačku. Obvinený podľa tohoto rozsudku vnikol do stodoly, polial petrolejom mláťačku, petrolej zapálil, následkom čoho zhorela celá stodola aj s vecami tam uloženými. Spisy o tejto trestnej veci okrem rovnopisu obžaloby a vyhotovenia rozsudku prvého a odvolacieho súdu sa stratili.
Obvinený podal na Ľudovom súde na Myjave návrh na obnovu trestného stíhania, ktorý odôvodnil tvrdením, že výrok porotcov bol založený na výpovediach nehodnoverných svedkov, najmä potom na údajoch poškodeného majiteľa mláťačky, ktorý obvineného udal z pomsty. Obvinený zločin, pre ktorý bol odsúdený, vraj vykonať nemohol, lebo ten deň sa ťažko poranil, keď vozil kameň z lomu, takže ľahol si niekoľko hodín pred požiarom.
Ľudový súd na Myjave uznesením z 22. apríla 1955 zamietol na verejnom zasadaní návrh obvineného na obnovu trestného stíhania s odôvodnením, že súd previedol vypočutie svedkov, ktorých navrhol žiadateľ v návrhu na obnovu, že bolo vypočutých spolu 12 svedkov, ktorí mali dokázať, že obvinený bol nesprávne a teda nevinne odsúdený a dodal, že „podmienky ustanovenia § 220 tr. por. sú tak nedostatočné, že počas šetrenia nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu predtým neznáme, ktoré by odôvodnili iné rozhodnutie o vine alebo treste.“
Krajský súd v Bratislave uznesením z 2. júna 1955 zamietol na neverejnom zasadaní sťažnosť obvineného proti uzneseniu Ľudového súdu na Myjave. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia sa obmedzil iba na konštatovanie, že v konaní o návrhu obvineného na obnovu nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu predtým neznáme, ktoré by odôvodnili iné rozhodnutie o vine alebo treste.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenia zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil uznesenie krajského súdu a tomuto súdu uložil, aby o sťažnosti obvineného znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona podanej v prospech obvineného uviedol, že krajský súd nepreviedol všetky potrebné dôkazy na zistenie objektívnej pravdy a skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, vôbec nehodnotil, ale svoje uznesenie odôvodnil iba paušálne nepresnou reprodukciou slov zákona. Ďalej sťažnosť pre porušenie zákona uvádza, že krajský súd porušil zákon v ustanovení § 223 ods. 1 tr. por., keď rozhodoval na