Input:

č. 39/1956 Sb. rozh. tr., Garance

č. 39/1956 Sb. rozh. tr.
Trestný čin lúpeže, ktorý mal za následok smrť (§ 232 ods. 1 a 3 tr. zák.) je daný vtedy, keď páchateľ konal v úmysle vykonať proti niekomu násilie v ďalšom úmysle zmocniť sa cudzej veci, avšak následok smrť bol zavinený iba z nedbanlivosti. Ak bola ale smrť pritom zavinená úmyselne, môže ísť iba o vraždu spáchanú pri lúpeži podľa § 216 ods. 1, 2 písm. b) tr. zák.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27. januára 1956, 2 Tz 216/55.)
Obvinený A dohodol sa s ďalším obvineným B, že vykonajú krádež u istej ženy P bývajúcej na samote a že na prekonanie jej prípadného odporu použijú násilia. Nato obidvaja sa odobrali toho istého dňa v noci k domu P, obvinený B zostal na dvore na stráži, zatiaľ čo obvinený A vnikol do domu. Keď obvinený vošiel do kuchyne k P, táto sa prebudila, ležiac v posteli. Obvinený A jej dal ranu pod bradu a nato ju chytil za krk a škrti) ju tak dlho, až P prestala javiť známky života. Keď obvinený takto uškrtil P, zavolal spoluobvineného B, s ktorým potom odcudzil všetky cenejšie veci, ktoré v domku našli.
Ľudový súd v Dunajskej Strede uznal pre uvedený skutok obvineného A vinným trestným činom lúpeže podľa § 232 ods. 1, 2 písm. a) a ods. 3 tr. zák. a odsúdil ho zato na odňatie slobody na doživotie a na stratu čestných práv občianskych, pričom stratu občianskych práv uvedených v § 44 ods. 2 tr. zák. stanovil na čas desať rokov.
Krajský súd v Bratislave odvolanie obvineného A zamietol.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom vyslovil, že rozsudkom ľudového súdu, pokiaľ ním bol obvinený A uznaný vinným trestným činom lúpeže podľa § 232 ods. 1, 2 písm. a) a ods. 3 tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody na doživotie a na stratu čestných práv občianskych s tým, že občianske práva uvedené v § 44 ods. 2 tr. zák. stráca na čas desať rokov, bol porušený zákon v ustanovení § 232 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 a § 216 ods. 1, 2 písm. b) a § 44 ods. 2 tr. zák.
Z odôvodnenia:
Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona uvádza, že obvinený doznal úmysel usmrtiť P a že mal byť uznaný vinným trestným činom vraždy podľa § 216 ods. 1, 2 písm. b) tr. zák.
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Kvalifikáciu skutku obvineného A ako lúpeže, ktorá mala za následok smrť, ľudový súd bližšie neodôvodnil.
Obvinený A uviedol v administratívnom konaní: „Udrel