č. 92/1954 Sb. rozh. obč., Garance
č. 92/1954 Sb. rozh. obč.
Ustanovenie § 78 ods. 2 o. s. p. má na mysli len procesné návrhy.
Z nečinnosti účastníka nemožno preto v zmysle tohto ustanovenia vyvodiť, že súhlasí s návrhom na uzavretie dohody (prijíma ponúku na uzavretie zmluvy).
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 26. apríla 1954, Cz 94/54.)
Štátne notárstvo v Dun. Strede, ktoré prejednávalo dedičstvo po poručiteľke zomretej 23. septembra 1952, potvrdilo nadobudnutie dedičstva manželovi poručiteľky a synovi poručiteľky ako zákonným dedičom, každému v polovici, a podľa 76, 335 o. s. p. schválilo ich údajnú dohodu o rozdelení dedičstva v tom zmysle, že hnuteľnosti preberajú každý v polovici a z nehnuteľností dostáva každý z nich určité nehnuteľnosti.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že týmto uznesením bol porušený zákon, uznesenie to zrušil a štátne notárstvo upravil, aby vo veci ďalej konalo a znova rozhodlo.
Z odôvodnenia:
Dohoda o rozdelení dedičstva (§ 335 o. s. p.) vyžaduje ako taká súhlasný prejav vôle všetkých dedičov o tom, že sa má dedičstvo rozdeliť a akým spôsobom.
V súdenej veci obsah spisov nenasvedčuje žiadnej takejte dohode.
Na pojednávaní 24. marca 1953 urobil syn poručiteľky návrh na rozdelenie dedičstva v tom zmysle, že sa hnuteľnosti rozdelia medzi dedičov v polovici a že z nehnuteľností jemu pripadnú určité nehnuteľnosti a manželovi poručiteľky iné nehnuteľnosti. Manžel poručiteľky však nedal konečný súhlas na takéto rozdelenie a podľa záznamu z 5. júna 1953 navrhol iné rozdelenie nehnuteľností.
Štátne notárstvo vydalo 5. júna 1953 predvolanie na pojednávanie…
