Input:

č. 9/1968 Sb. rozh. tr., Garance

č. 9/1968 Sb. rozh. tr.
Vlámanie za účelom zmocnenia sa cudzej veci nie je možné bez ďalšieho pokladať za dôvod pre posúdenie činu ako obzvlášť zavrhnuteľného v zmysle § 16 odst. 1 al. 2 zák. č. 38/1961 Zb. ev. § 35 ods. 1 al. 2 zák. č. 60/1961 Zb. Za obzvlášť zavrhnuteľný čin je možno pokladať také vlámanie, zo spôsobu ktorého je zjavné, že páchateľ prejavil obzvláštnu smelosť s cieľom zmocniť sa cudzieho majetku a svedčiacu o jeho bezohľadnosti voči cudziemu majetku. Napr. páchateľ použije pri vlámaní intenzívneho násilia, ako je vlámanie do pokladne s použitím hasáku apod.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 7. 6. 1967, 8 Tz 29/67.)
Právoplatným rozsudkom okresného súdu boli obv. A a B uznaní vinnými trestným činom rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. a) tr. zák. na tom skutkovom základe, že 13. 9. 1964 o 2.00 hod. sa spoločne vlámali do príručného skladu predajne J-ĽSD pohostinstvo, odkiaľ odcudzili presne nezistené množstvo cukríkov a cigariet v hodnote najmenej 455,- Kčs na škodu J-ĽSD. Za to boli odsúdení na podmienečné tresty odňatia slobody a podľa § 228 ods. 1 tr. por. boli zaviazaní nahradiť poškodenej J-ĽSD škodu v sume 248,- Kčs spoločne. So zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená J-ĽSD odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.
K sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu Najvyšší súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec okresnému prokurátorovi na došetrenie.
Z odôvodnenia:
I keď podľa obžaloby škoda spôsobená rozkrádaním majetku J-ĽSD príliš neprevyšovala sumu 500,- Kčs a nebolo zistené, že by sa obvinení dopustili činu proti majetku opätovne, mala obžaloba po právnej stránke za to, že obvinení naplnili znaky trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. a) tr. zák. a nie len previnenia proti majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 16 ods. 1 zák. č. 38/1961 Zb., ev. podľa § 35 ods. 1 zák. č. 60/1961 Zb. preto, že obvinení sa do príručného skladu vlámali, čo zvyšuje stupeň nebezpečnosti ich konania pre spoločnosť tak, že už ide o trestný čin.
Dôkazy vykonané pred podaním obžaloby predovšetkým neodôvodňovali skutkové zistenie obžaloby, že obvinení sa dopustili skutku uvedeného v obžalobe ako spolupáchatelia a že ich skutkom bola spôsobená škoda najmenej v sume 455,- Kčs.
Obaja obvinení pri svojich výsluchoch zhodne uvádzali na svoju obhajobu, že sa nevlámali do príručného skladu pohostinstva J-ĽSD s úmyslom rozkrádať majetok Jednoty. Boli v silne podnapilom stave, išli zo sálu, kde sa konala zábava, von na chodbu, kde zbadali ďalšie dvere, za ktorými sa svietilo. Len pod vplyvom alkoholického opojenia vyvalili dvere s tým, aby vedeli, čo za dverami je. Pritom zistili, že sú v príručnom sklade pohostinstva, kde bolo fľaškové pivo a v regáloch cigarety a krabice s cukríkami. Obvinený A podľa svojej výpovede začal sa pozerať čo v krabiciach je. Obvinený B začal piť fľaškové pivo. Keď niekto zabúchal na dvere, B odložil fľašku s pivom. Neznámy muž za dverami žiadal 20 kusov cigariet, B mu cigarety dal a prijal za cigarety 3,- Kčs, ktoré vložil do vrecka. Potom zo skladu vyšli von, pričom si A vzal zo skladu balík