č. 9/I/1965 Sb. rozh. tr., Garance

Rozsudkom okresného súdu v Rožňave z 27. februára 1964 sp. zn. T 25/64 bol obvinený H. uznaný vinným jednak trestným činom rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. b) tr. zák., ktorého sa dopustil ako vedúci skladník machináciami so zásobami v sklade Východoslovenského veľkoobchodu v Betliari a ktorým poškodil tento podnik o 9320,30 Kčs, jednak trestným činom opilstva podľa § 201 tr. zák., spáchaným jazdou na motocykle v stave silnej opilosti. Za tieto trestné činy mu bol uložený podľa § 132 ods. 1 tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na jeden rok.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. mája 1964 sp. zn. 3 To 107/64 zrušil na odvolanie obvineného rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej okresný súd uložil obvinenému trest odňatia slobody nepodmienečne a rozhodol tak, že podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 tr. zák. podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka na skúšobnú dobu troch rokov.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona zrušil rozsudok krajského súdu a odvolanie obvineného H. proti rozsudku okresného súdu v Rožňave zamietol.

Výrok o vine je ohľadne oboch trestných činov založený na správnych a úplnych dôkazoch, ktoré súdy hodnotili v súlade so zákonom. Skutkové zistenia ohľadne týchto trestných činov sú náležite posúdené po právnej stránke, takže vo výroku o vine nebolo zistené žiadne pochybenie.

Ohľadne výroku o treste uviedol krajský súd v napadnutom rozsudku, že výška trestu odňatia slobody je primeraná, že však existujú dôvody pre podmienečný odklad tohto trestu. Svoj názor odôvodnil krajský súd tým, že obvinený spôsobenú škodu celkom nahradil ešte pred zahájením trestného stíhania, že sa k trestnej činnosti doznal a že sa činu dopustil pod vplyvom rozháraných rodinných pomerov. Záveru o odôvodnenosti podmienečného odkladu výkonu trestu nevadila podľa názoru krajského súdu ani skutočnosť, že obvinený bol už jedenkrát odsúdený pre rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, pretože predchádzajúceho činu sa dopustil ako mladistvý v roku 1956.

S týmto hodnotením predpokladov pre podmienečný odklad výkonu trestu nemožno súhlasiť. Krajský súd pri ňom nerešpektoval ustanovenie § 2 ods. 6 tr. por. o tom, že orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Toto ustanovenie platí i pre hodnotenie dôkazov rozhodných pre zistenie podmienok odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa § 58 ods. 1 písm. a) tr. zák. Preto mal krajský posudzovať všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa a jeho doterajšieho života v súvislosti s tým, ako sa jeho osobné vlastnosti prejavili v povahe a závažnosti spáchaného činu a na základe tohto posúdenia zhodnotiť, či možno dosiahnuť účelu trestu u obvineného i bez jeho výkonu.

Z uvedených hľadísk precenil krajský súd…