Input:

č. 8/1963 Sb. rozh., Garance

č. 8/1963 Sb. rozh.
Zamestnanec, ktorému bolo navrhnuté ústavné ošetrovanie alebo kúpeľná liečba, nesmie byť predčasne prepustený z dôvodu ďalej trvajúcej neschopnosti k práci alebo tohto liečenia a ani mu nesmie byť daná výpoveď, a to v čase podania návrhu (doporučenia ošetrujúceho lekára) až do času, kedy bolo liečenie absolvované alebo kedy bolo rozhodnuté, že sa toto liečenie nepovoľuje alebo povolené neposkytne.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 1. augusta 1962, 12 Co 439/62)
Okresný súd v Poprade zistil trvanie pracovného pomeru medzi účastníkmi a žalobu o náhradu ušlej mzdy zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci a navrhli: žalobníčka rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť čo do náhrady ušlej mzdy a žalobe vyhovieť, žalobca zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobkyňa svoj odvolací návrh odôvodnila tým, že si neuvedomila dostatočne dosah svojho prednesu na súde prvého stupňa a len preto nepredniesla, že sa uchádzala o náhradné zamestnanie, avšak bezvýsledne.
Na dôkaz navrhla vypočúť ďalších svedkov, a to vedúceho cestnej správy v Starej Ľubovni a tajomníka MNV v Starej Ľubovni a ďalej vykonať dôkaz dotazom na odbor pracovných síl ONV v Poprade na tú skutočnosť, že si hľadala zamestnanie, avšak bez výsledku.
Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, lebo kúpeľná liečba žalobníčky ku dňu výpovede k 15. 9. 1961 bola neaktuálna a bolo vyhovené žiadosti inej pracovníčky o povolenie kúpeľnej liečby.
Krajský prokurátor navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z jeho správnych dôvodov.
Krajský súd v Košiciach rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku týkajúcom sa trvania pracovného pomeru; vo výroku o ušlej mzde rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.
Odôvodnenie:
Zvláštnu ochranu nemocným zamestnancom, ktorým bolo poskytnuté ústavné ošetrovanie alebo kúpeľná liečba, zaisťuje ustanovenie § 50 ods. 2, 3 zák. č. 54/1956 Zb. Účelom citovaného ustanovenia bolo poskytnúť výslovnú ochranu tým zamestnancom, ktorým bolo zo závažných dôvodov zdravotných poskytnuté ústavné ošetrovanie alebo kúpeľná liečba, a to stanovením zákazu prepustenia z dôvodu ústavného ošetrovania alebo kúpeľnej liečby a zákazu výpovedi (z akýchkoľvek dôvodov) v ochrannej lehote počítanej od podania návrhu na toto liečenie do jeho skončenia, rešp. u zamestnancov liečených pre tuberkulózu v liečebnom ústave do uplynutia doby 6 mesiacov od prepustenia z tohto liečenia. Z toho plynie, že k skončeniu pracovného pomeru v ochrannej lehote u zamestnanca, ktorému bolo povolené alebo bolo poskytnuté ústavné ošetrovanie alebo kúpeľná liečba, môže dôjsť len v tých prípadoch, kedy je daný dôležitý dôvod k predčasnému zrušeniu pracovného pomeru alebo v tých prípadoch, kedy pracovný pomer zjednaný na určitú dobu končí uplynutím tejto doby.
O tieto prípady však v súdenej veci nešlo. Žalobkyni bola daná výpoveď v čase po podaní návrhu na povolenie kúpeľnej liečby, pričom o jej návrhu nebolo dosiaľ rozhodnuté.
Pri riešení otázky, či výpoveď bola právne účinná alebo nie, je potrebné vyjsť z účelu § 50 druhej vety druhého odseku cit.