č. 79/1955 Sb. rozh. obč., Garance

Podľa obsahu návrhu navrhovatelia A., B., C. sú spoluvlastníkmi nehnuteľností a to každý v jednej štvrtine, kým zvyšok týchto nehnuteľností t. j. jednu štvrtinu vlastní žalovaný. Tieto spoločné nehnuteľnosti užíva však výlučne žalovaný sám a nedovoľuje žalobcom, aby sa ujali držby a úžitku podľa svojich podielov, hoci užívanie domu by sa dalo rozdeliť, lebo sú v ňom dve kuchyne, 2 izby a 2 maštale. Žalobcovia navrhovali preto zrušenie spoluvlastníctva týchto nehnuteľností ich predajom na verejnej dražbe.

Odporca nesúhlasil s týmto spôsobom zrušenia spoluvlastníctva. Namietal, že býva v dome už od svojho narodenia, obýva kuchyňu a jednu izbu, kým druhú izbu a kuchyň užíva matka a ďalšiu malú kuchyňu a sýpku JRD, ktorého je členom. Nesúhlasil, aby navrhovatelia bývali v druhej izbe, lebo majú byt u svokra. Žiadal tiež, aby mu boli prikázané spoluvlastnícke podiely navrhovateľov.

Ľudový súdv Nových Zámkoch vyhovel žalobe bez toho, aby vykonal nejaké dokazovanie. Z prednesu účastníkov zistil, že navrhovatelia nemôžu nehnuteľnosti užívať, a vzhľadom na to, že im patria tri štvrtiny nehnuteľností, teda väčšia čiastka, rozhodol podľa ich návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, navrhujúc zmenu rozsudku a zamietnutie návrhu. Namietal, že súd vôbec nezisťoval. či spoločné nehnuteľnosti možno rozdeliť. Predniesol, že býva v dome s manželkou a 4 mal. deťmi, takže by mu so zreteľom na počet členov rodiny prislúchal nárok, aby si mohol ponechať byt, ktorý má dosiaľ in natura pre seba a pre svou rodinu.

Navrhovatelia na odvolanie odporcu uviedli, že sa pokúšali už mimosúdne rozdeliť spoločné nehnuteľnosti, avšak že tento pokus sa nepodaril vinou odporcu. Namietali, že odporca je neznášanlivý, takže by nebolo možno s ním bývať v spoločnom dome, a tiež aj to, že odporca nemá ani peniaze na vyplatenie ich spoluvlastníckych podielov.

Krajský súd v Nitre rozhodnutie ľudového súdu potvrdil. Prevzal skutkový stav zistený ľudovým súdom. Podľa jeho názoru z ustanovení §§ 138 a 140 obč. zák. možno vyvodiť, že je právom spoluvlastníka určiť, akým spôsobom má byť spoluvlastníctvo zrušené a zdôraznil zhodne s prvým súdom, že navrhovateľom patria tri čtvrtiny nehnuteľností, takže majú väčšinu.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že rozsudkami oboch súdov bol porušený zákon, oba tieto rozsudky zrušil a vrátil vec ľudovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Spoluvlastník môže sa vždy domáhať zrušenia spoluvlastníctva (§ 138 veta prvá obč. zák.), pokiaľ tomu nebráni zmluvne prevzatá povinnosť zotrvať v spoluvlastníctve po určitý čas (§ 156 obč. zák.). Občiansky zákonník pozná tri spôsoby zrušenia spoluvlastníctva, a to reálne rozdelenie spoločnej vecí (§ 138 obč. zák.), prikázanie podielu žiadateľa ostatným spoluvlastníkom za náhradu alebo predaj vecí na verejnej dražbe a rozvrh výťažku (§ 140 obč. zák.). Vzhľadom na to môže spoluvlastník žiadať zrušenie spoluvlastníctva pravdaže len týmito zákonom dovolenými spôsobmi.…