č. 72/1956 Sb. rozh. tr., Garance

Ľudový súd v Trenčíne uznal obvineného vinným trestným činom opilstva podľa § 187 ods. 2 tr. zák. K záveru o vine došiel ľudový súd na základe zistenia, že obvinený, keď išiel na vlastnom motocykle z obce svojho bydliska do vzdialenejšieho mesta za účelom nakúpenia pohonných hmôt pre svoje vozidlo, pred nastúpením spiatočnej cesty zastavil sa v hostinci, kde vypil presne nezistené množstvo liehových nápojov. Po požití tohto nápoja pokračoval v ceste domov ešte aj s opilým tandemistom, pričom bol orgánmi VB zadržaný pre podozrenie, že riadi motorové vozidlo v podnapilom stave. Vykonanou krvnou skúškou bolo zistené v krvi obvineného priemerne 1,2 promile alkoholu.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie obvineného a okresného prokurátora zrušil rozsudok ľudového súdu a obvineného uznal vinným priestupkom proti ochrane cestovnej premávky podľa § 144 ods. 3 tr. zák. spr. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že ľudový súd sice správne zistil skutkový stav, ale že sa mýlil v jeho právnom posúdení. K záveru o tom, že sa obvinený nedopustil trestného činu opilstva podľa § 187 ods. 2 tr. zák. došiel odvolací súd na základe názoru, že nebola vyvrátená obhajoba obvineného, že vypil iba dva vinné střiky o maximálnom obsahu 2 dcl vína, čo podľa názoru krajského súdu nemohlo uviesť obvineného do takého stupňa podnapilosti, ktorý by mu znemožnil bezpečné a spoľahlivé ovládanie motorového vozidla. Odvolací súd okrem toho nepovažoval nález ústavu pre súdne lekárstvo za taký dôkaz, o ktorý by sa bolo možno oprieť, pričom hodnotil tento dôkaz podľa doložky uvedenej v posudku, že presné posúdenie stavu opilosti pre chýbajúce objektívne lekárske vyšetrenie a časové údaje nie je možné. Rovnako odvolací súd označil za nepostačujúce i úvahy, o ktoré sa opieral ľudový súd pri ustálení viny obvineného, keď prihliadol k tomu, že hliadka VB, ktorá zadržala obvineného, mala dojem, že tento je v podnapilom stave.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok krajského súdu a tomuto súdu uložil, aby o odvolaniach znovu konal a rozhodol.

Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona namieta, že odvolací súd porušil zákon v ustanovení § 2 ods. 3 tr. por., keďže rozhodol o odvolaniach bez toho, aby odstránil všetky pochybnosti, ktoré mal o skutku i dôkazoch.

Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.

Bolo povinnosťou odvolacieho súdu pri pochybnostiach, ktoré mal o výsledku krvnej skúšky pre nedostatok objektívneho…