Input:

č. 7/1965 Sb. rozh. tr., Garance

č. 7/1965 Sb. rozh. tr.
Spáchanie trestného činu podľa § 223, § 224 a § 137 tr. zák. v súvislosti s dopravnou nehodou predpokladá, aby porušenie dopravného predpisu zo strany páchateľa bolo v príčinnej súvislosti s haváriou.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu Tzv 23/64 zo dňa 8. 7. 1964.)
Vojenský obvodový súd uznal voj. Z. vinným trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 tr. zák. a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 137 ods. 1 tr. zák., pretože dňa 6. 1. 1963 asi v 16,10 hod. v Prahe ako riadič osobného automobilu zn. T-600 predbiehal nedovolenou rýchlosťou iné vozidlo, hoci nemal náležitý rozhľad, bola zlá viditeľnosť a na vozovke sa tvorila námraza. V dôsledku toho dostalo vozidlo šmyk, ktorý sa obvinenému nepodarilo vyrovnať, vozidlo sa dostalo do protismeru, kde narazilo na protijedúci automobil zn. Wartburg. Riadič tohto vozidla a jeho manželka utrpeli pritom ťažkú újmu na zdraví; na vojenskom vozidle bola spôsobená škoda asi 10 000,- Kčs.
Za to bol obvinenému uložený trest odňatia slobody v trvání 9 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúsebný čas dvoch rokov, zároveň bol vyslovený trest zákazu riadenia motorových vozidiel na dva roky.
Odvolanie vojenského obvodového prokurátora do výroku o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody zamietol vyšší vojenský súd; pritom pokiaľ ide o výrok o vine, nezistil pochybenie.
Najvyšší súd k sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedou Najvyššieho súdu zrušil rozhodnutie vyššieho vojenského súdu a zároveň i rozsudku vojenského obvodového súdu a vrátil vec vojenskému obvodovému prokurátorovi k došetreniu.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu vytýká, že citovaným rozhodnutím vyššieho vojenského súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5 tr. por., § 224 ods. 1, 2 a § 137 ods. 1 tr. zák.
Najvyšší súd preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť je dôvodná.
Podľa § 2 ods. 5 tr. por. sú orgány činné v trestnom konaní povinné objasňovať s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti svedčiace v jeho prospech.
Vojenský obvodový súd ani odvolací súd sa však týmito zásadami neriadili, pretože k záveru o vine voj. Z. došli na základe neúplného dôkazového materiálu a nedostatočného skutkového zistenia.
Súd I. stupňa dovodil zavinenie voj. Z. z výpovede voj. K., že v okamihu, kedy obvinený predbiehal vozidlo ŽUK, naraz zazrel na vzdialenosť 3 - 4 metre, chodca, ktorý práve prechádzal vozovku z pravej strany na ľavú. V obave, aby tento nebol zrazený, instinktivne siahol na volant. Na základe toho došiel súd k záveru, že obvinený predbiehal riskantným zpôsobom vozidlo ŽUK a tým vytvoril havarijnú situáciu predtým, než mu voj. K. zasiahol do riadenia. Preto nesie plnú zodpovednosť za haváriu a jej následky.
Z dôkazného materiálu je zrejmé, že obvinený od počiatku