č. 7/1964 Sb. rozh., Garance

žalovaný uzavrel so žalujúcim podnikom učebnú zmluvu a na základe nej nastúpil do učobného pomeru u žalujúceho podniku pre obor baník pre dobývanie uhlia. Podnik sa v zmluve zaviazal okrem iného poskytovať žalovanému bezplatne ubytovanie a celodenné stravovanie. Naproti tomu učeň súhlasil v zmluve výslovne s tým, že pri svojvoľnom zrušení učebného pomeru uhradí podniku náklady za stravovanie a ošatenie. Zmluvu podpísal taktiež otec učňa a prijal spoluzodpovednosť za prípadné splnenie uvedeného záväzku.

Žalovaný však ujednanú učebnú dobu nedokončil a 6. októbra 1959 opustil učilište podniku.

Dňa 28. apríla 1961 podal žalujúci podnik proti žalovanému učňovi a jeho otcovi žalobu na zaplatenie 5390,70 Kčs s prísl. s odôvodnením, že prvý žalovaný svojvoľne opustil učilište a je preto podľa zmluvy povinný nahradiť podniku náklady na stravovanie a ubytovanie, ktoré podnik za dobu 357 dní jeho pobytu v učilišti vynaložil.

Žalovaní sa bránili tým, že prvý žalovaný neopustil učilište svojvoľne, ale pre závažné zdravotné ťažkosti, ktoré sa u neho prejavovali po utrpenom pracovnom úraze.

Okresný súd v Trnave však neuznal námitky žalovaných za dôvodné a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie súdi prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že rozsudkom oboch súdov bol porušený zákon.

V danom prípade išlo o nárok na zaplatenie náhrady za bezplatné hmotné zabezpečenie, poskytnutí za trvania učebného pomeru učňovi, ktorý predčasne opustil učilište. Hmotné zabezpečenie učňov je poskytované podľa vyhlášky Ministerstva školstva a kultúry č. 130/1958 Ú. l. učňom niektorých preferovaných odvetví a v ostatných odvetviach s ohľadom na sociálne pomery učňa, ktoré je v mnohom smere obdobou zabezpečenia, akého sa dostáva v niektorých prípadoch žiakom odborných a vysokých škôl, tak isto ako je i učebný pomer podľa platných predpisov v mnohom blízky žiakovskému pomeru na školách, a to čo do jeho náplne, poslania a spoločenského významu. Podľa ustanovenia § 11 vyhl. č. 130/1958 Ú. l. sa tiež hodnota poskytovaného hmotného zabezpečenia posudzuje pre účele dane zo mzdy ako štipendium. Vzhľadom k tejto povahe bezplatného hmotného zabezpečenia nemožno na učňovi, ktorý - hoci i z vlastnej viny - opustí učenie, požadovať vrátenie pôžitkov, ktorých sa mu v tejto forme dostane, tak iste ako nemožno v obdobných situáciach požadovať vrátenie nákladov, vynaložených na ubytovanie a stravovanie žiakov, alebo úhradu hodnoty pracovných úľav, poskytnutých účastníkom mimoriadnych foriem štúdia. Pri opačnom výklade by boli učni postavení neodôvodnene do horšej situácie než žiaci škôl.

Naša socialistická spoločnosť má mimoriadny záujem na zvyšovaní vzdelanosti ľudu a podporuje všetky formy zvyšovania všeobecnej i odbornej…