č. 7/1963 Sb. rozh. tr., Garance
č. 7/1963 Sb. rozh. tr.
Pre spoľahlivé splnenie účelu trestného konania, ktoré má prispieť ako k náprave obžalovaného, tak aj k účinnej ochrane spoločnosti, je treba, ak to v prejednávanom prípade prichádza do úvahy, zjednať na základe poznatkov o charaktere zažalovanej činnosti a o prítomnom stave obžalovaného tiež podklady pre rozhodnutie, či nie je treba uložiť u tohoto ochranné liečenie podľa § 72 ods. 2 písm. a) tr. zák. Takýto postup môže byť potrebný aj vtedy, keď je obžalovaný dočasne hospitalizovaný z dôvodov nezávislých na trestnom pokračovaní, pretože ukončenie hospitalizácie z tohoto titulu môže nastať skôr, než ukončenie ochranného liečenia, uloženého v dôsledku toho, že obžalovaný spáchal trestný čin a že by obdobné trestné činy mohol spáchať aj v budúcnosti.
Ustanovenie § 224 ods. 1 tr. por. s poukazom na § 178 ods. 1 písm. c) tr. por. ukladá súdu, aby prerušil trestné stíhanie, ak obvinený nie je pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, schopný chápať zmysel trestného konania. Ak obžalovaný v čase, keď sa jeho vec má prejednať na hlavnom pojednávaní, je na liečení v psychiatrickej liečebni, je povinnosťou súdu presvedčiť sa o tom, v akom duševnom stave sa tento nachádza, aby mohol rozhodnúť, či vzhľadom na hospitalizáciu obžalovaného nenastal stav, ktorý by vyžadoval prerušenie trestného konania po dobu, pokiaľ takýto stav potrvá.
Ak vzhľadom na duševné vady obvineného má súd pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa hájiť, musí mať obvinený obhájcu (§ 36 ods. 2 tr. por.).
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 19. októbra 1962 - 9 Tz 25/62)
Uznesením krajského prokurátora v Banskej Bystrici z 18. decembra 1961 bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaného na základe posudku Psychiatrickej kliniky v Prahe z 28. novembra 1961, kde sa uvádza, že obvinený trpí paranoickým syndromom, na ktorú chorobu bol liečený v r. 1958 - 1960 trikrát. Podľa názoru v posudku vyslovenom obžalovaný dotyčne pôvodne stíhanej trestnej činnosti trpel takou duševnou chorobou, že nemohol pre túto rozpoznať, že jeho konanie je pre spoločnosť nebezpečné.
V tom istom znaleckom posudku sa podľa cit. uznesenia krajského prokurátora vyslovili znalci, že by obvinený bol zodpovedný za konanie súvisiace s jeho zámerným podvodným jednaním, spočívajúcom v predkladaní nepravdivých zpráv Štátnemu úradu dôchodkového zabezpečenia.
Dňa 20. decembra 1961 podal okresný prokurátor v Lipt. Mikuláši na obžalovaného obžalobu za trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 1 písm. c) tr. zák. z r. 1950 za to, že od mája 1960 do februára 1961 poberal neoprávnene odlučné, hoci na to nárok nemal. Vychádzal pritom okresný prokurátor zo záverov, ktoré nevylučovali trestnú odpovednosť obžalovaného za tento čin.
Uznesením Okresného súdu v Lipt. Mikuláši sp. zn. 8 T 193/61 z 12. 2. 1962 bola obžaloba prijatá a určený termín hlavného pojednávania na 27. februára. K tomuto pojednávaniu sa obžalovaný nedostavil a miesto toho zaslal súdu obšírne písomné vyjadrenie. V prílohe k tomuto podaniu, ktoré došlo Okresnému súdu v Lipt. Mikuláši 23. februára 1962, je pripojené lekárske potvrdenie, kde ÚNZ Hl. m. Prahy - fakultná nemocnica 22. februára 1962…
