Input:

č. 68/1955 Sb. rozh. obč., Garance

č. 68/1955 Sb. rozh. obč.
Dňom 1. januára 1951 treba pokladať so zreteľom na novú úpravu prevodu vlastníckeho práva nehnuteľností a na význam pozemnoknižných zápisov pre vznik vlastníckeho práva podľa občianskeho zákonníka za zrušené aj ustanovenia § 10 ods. 5 veta prvá zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Prechod vlastníckeho práva v dôsledku výkupu je podľa terajšieho právneho stavu dokonaný už právoplatnosťou výmeru o výkupe (§ 114 obč. zák. a v prechodných vzťahoch § 562 obč. zák.).
(Rozhodnutie Najvyššíeho súdu z 21. apríla 1955, Cz 90/55.)
Výmerom ONV z 29. februára 1952 boli vyvlastnené nehnuteľnosti, zapísané vo vl. č. 2 kat. úz. Vranov, parc. č. 169 a 170 na Rím. kat. cirkev vo Vranove; vyvlastnenie sa stalo na základe zákona č. 280/1949 Zb., o územnom plánovaní a výstavbe obcí, resp. vl. nar. č. 93/1950 Zb., o výstavbe obcí. Vyvlastniteľ zložil na ľudovom súde určenú vyvlastňovaciu náhradu. Na pojednávaní o rozvrhu vyvlastňovacej náhrady zástupca Povereníctva pôdohospodárstva žiadal, aby vyvlastňovacia náhrada za spomenuté nehnuteľnosti bola poukázaná tomuto povereníctvu, pretože ide o pozemky, ktoré v čase vyvlastnenia boli už vykúpené podľa zákona č. 46/1948 Zb., o novej pozemkovej reforme.
Ľudový súd vo Vranove priznal vyvlastňovaciu náhradu Povereníctvu pôdohospodárstva s odôvodnením, že podľa výmeru ONV nehnuteľnosti patriace Rím. kat. cirkvi vo Vranove boli podľa § 1 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. vykúpené štátom, preto vyvlastňovacia náhrada patrí štátu a nie býv. vlastníkovi.
Krajský súd v Prešove na sťažnosť býv. vlastníka zmenil uznesenie prvého súdu a vyvlastňovaciu náhradu priznal Rím. kat. cirkvi v Vranove. V odôvodnení uviedol, že výmerom o vyvlastnení pôdy, na ktorý sa odvoláva prvý súd, boli podľa zákona č. 46/ 1948 Zb. z vlastníctva Rím. kat. cirkvi vo Vranove vykúpené nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. 3 kat. úz. Vranov a to parcela č. 588 v celosti a z parcely č. 330 časť, ktorá presahuje výmeru 1 ha; neboli teda vykúpené nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. 2 kat. úz. Vranov, parc. č. 169 a 170, vyvlastnené výmerom ONV vo Vranove z 29. februára 1952. Vlastníckou týchto nehnuteľností bola teda v čase ich vyvlastnenia Rím. kat. cirkev vo Vranove, preto aj vyvlastňovacia náhrada za ne prislúcha jej.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že uznesením krajského súdu a v predchádzajúcom konaní bol porušený zákon, uznesenie toto zrušil a krajský súd upravil, aby vo veci ďalej konal a znova rozhodol.
Z odôvodnenia:
Ide o rozvrh vyvlastňovacej náhrady podľa § 20 ods. 7 zák. č. 280/1949 Zb. a § 41 ods. 4 vl. nar. č. 93/1950 Zb., ktorý sa koná podľa exekučných predpisov (§§ 494 a 495 o. s. p.).
Podľa § 1 ods. 2, §§ 59 a 88 ods. 2 o. s. p., platných v zmysle §§ 2 a 656 ods. 1 o. s. p. aj pre toto konanie, súd má z úradnej povinnosti všestranne dbať o to, aby bol zistený skutočný stav veci, najmä aj z úradnej povinnosti vykonať všetky potrebné dôkazy a podľa § 95 o. s. p. si má pri zisťovaní skutkového stavu všimnúť všetko, čo v konaní vyšlo najavo, v to počítajúc aj to, čo účastníci predniesli.
Zástupca Povereníctva pôdohospodárstva predniesol na pojednávaní o návrhu, že