Input:

č. 67/1954 Sb. rozh. obč., Garance

č. 67/1954 Sb. rozh. obč.
Nárok nositeľa poistenia podľa § 110 zákona o národnom poistení nie je podmienený tým, aby nárok poškodeného bol najprv určený súdnym rozhodnutím; ak nárok poškodeného nebol zistený na návrh poškodeného samého, je povinnosťou súdu rozhodujúceho o nároku nositeľa poistenia podľa § 110 zákona o národnom poistení, aby nárok poškodeného a jeho výšku sám zistil ako otázku predurčujúcu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. januára 1954, Cz 495/53.)
Poistenka Slovenského úradu dôchodkového zabezpečenia utrpela v roku 1950 pri havárii auta poranenie. Poranenie zapríčinilo jej 35% práceneschopnosť. Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia priznal poistenke a vypláca dávky dôchodkového poistenia mesačne 876 Kčs (v starých peniazoch) a vyplatil jej z toho titulu do 31. marca 1953 celkom 21.024 Kčs a od 1. apríla platí jej naďalej 876 Kčs mesačne. Vzhľadom na to, že k úrazu poistenky došlo následkom zavinenia majiteľa auta, ktorý v čase nehody auto aj riadil, prečo bolo proti nemu zavedené aj trestné konanie, domáhal sa Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia podľa § 110 zákona o nár. poistení na ňom náhrady týchto dávok.
Ľudový súd v Lipt. Mikuláši žalobu zamietol. Uviedol, že predpokladom nároku žalobcu je, že je tu nárok poistenca na náhradu škody. Súd zistil, že nárok poškodenej podľa zákona č. 81/ 1935 Zb., o cestovaní motorovými vozidlami, nebol uplatnený do 6 mesiacov od času, keď sa poškodená dozvedela o osobe škodcu a o výške škody a že je preto nárok podľa § 50 cit. zák. premlčaný. Z toho dôvodu, že nárok poškodenej tým zanikol, došiel súd k záveru, že tento nárok nemohol prejsť na žalobcu podľa § 110 zákona o nár. poist. Tento rozsudok ľudového súdu sa stal právoplatným.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že rozsudkom ľudového súdu bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Podľa § 110 zák. č. 99/1948 Zb. prislúcha poisťovni nárok na náhradu škody až do výšky dávok, ak má