Input:

č. 63/1969 Sb. rozh., Garance

č. 63/1969 Sb. rozh.
Preložením sa rozumie také opatrenie organizácie, podľa ktorého má pracovník sústavne vykonávať práce na inom mieste (závode alebo obci), než ktoré bolo ako miesto výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve. Ak pracovná zmluva neobsahuje dojednanie o mieste výkonu práce, je treba vychádzat z toho, že ako miesto výkonu práce bolo dojednané miesto, v ktorom má organizácia prevádzku, a ak má viac prevádzok, miesto, v ktorom bol pracovník prijatý.
Miestom výkonu práce vodiča autobusovej dopravy nie je konkrétna dopravná linka, ale sídlo dopravného závodu, z ktorého sa táto doprava operatívne riadi.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 31. 10. 1968, 6 Cz 79/68.)
Po bezvýslednom rozhodcovskom konaní domáhal sa žalobce na Okresnom súde v Dolnom Kubíne súdneho výroku, že jeho přeloženie ako vodiča autobusu z linky D. K. - Z. - P. - B. je neplatné a že žalovaný (Československá štátna automobilová doprava, n. p., B. B.) je povinný mu nahradiť ušlú mzdu za dobu, po ktorú v dôsledku neplatného preloženia dosahoval nižšiu mzdu.
Okresný súd v Dolnom Kubíne vyslovil rozsudkom z 9. 2. 1968 neplatnosť preloženia žalobcu "z pracovného miesta linky D. K. - Z. - P. - B. na pracovné miesto linky D. K. - M. - Z. - K." dňom 1. 7. 1967, ku ktorému došlo rozhodnutím žalovaného z 3. 4. 1967, a súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ako ušlú mzdu za dobu neplatného preloženia, tj. od 1. 7. 1967 do 1. 3. 1968, sumu 5.352 Kčs po príslušnej zrážke dane zo mzdy. Vychádzal pritom zo skutkového zistenia, že žalobca pracoval u žalovaného od roku 1960 ako vodič autobusu na jeho dopravnom závode v D. K., od apríla 1966 na linke D. K. - Z. - P. - B. Na základe rozhodnutia o kárnom opatrení bol žalobca preložený na dobu 3 mesiacov, tj. od 1. 4. do 30. 6. 1967, k výkonu práce v nákladnej doprave; ešte pred uplynutím doby stanovenej v kárnom opatrení bolo mu umožnené, aby sa vrátil na úsek osobnej dopravy, tam mu však bolo prikázané pracovať na linke D. K. - M. - Z. - K. Po 30. 6. 1967 sa žalobca domáhal toho, aby mohol opäť pracovať na pôvodnej linke, avšak žalovaný to odmietal s poukazom na to, že bol preložený na inú linku z prevádzkových dôvodov a tiež vo všeobecnom záujme, pretože nebolo únosné, aby vykonával funkciu vodiča autobusu na pôvodnej linke, na ktorej mal veľké známosti s občanmi. Podľa názoru okresného súdu bol žalobca pri prijatí pridelený k výkonu práce na linke D. K. - Z. - P. - B. a táto linka sa stala jeho presne vymedzeným pracovným miestom v rámci tamestnávateľskej organizácie. Ak žalovaný preložil žalobcu z tejto linky na inú linku, ide o preloženie v zmysle § 38 odst. 2 a 3 zák. práce, ktoré po uplynutí lehoty 90 dní, stanovenej kárnym opatrením, je bez súhlasu žalobcu neplatné.
Na odvolanie žalovaného potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 18. 6. 1968 rozhodnutie okresného súdu, keď sa stotožnil v podstate s jeho právnym názorom.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutiami súdov obidvoch stupňov bol porušený zákon a tieto rozhodnutia zrušil.
Z odôvodnenia:
Jadrom tohto sporu je riešenie otázky, či pracovným miestom žalobcu ako vodiča autobusu