Input:

č. 60/1955 Sb. rozh. tr., Garance

č. 60/1955 Sb. rozh. tr.
Púha skutočnosť, že obvinený nesplnil isté dodávkové úlohy v produktoch poľnohospodárskej výroby, nemôže sama osebe byť dostatočným dôkazom, že obvinený týmto činom prejavil nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 8. apríla 1955, 2 Tz 37/55.)
Okresný súd v Nových Zámkoch uznal obvineného vinným trestným činom ohrozenia jednotného hospodářského plánu podľa § 135 ods. 1, 2 tr. zák., ktorý spáchal tým, že ako roľník súkromne hospodáriaci na 16 ha poľnohospodárskej pôdy nesplnil v r. 1951 svoju dodávkovú povinnosť v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Zato okresný súd obvinenému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na tri mesiace a na pätnásť dní a peňažný trest 3000 Kčs (starých peňazí), pre prípad jeho nevymožiteľnosti potom náhradný trest ďalších 6 dní odňatia slobody.
Krajský súd v Nitre na odvolanie okresného prokurátora doplnil rozsudok okresného súdu vyslovením vedľajšieho trestu prepadnutia celého majetku obvineného podľa § 47 ods. 1 tr. zák.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, zrušil rozsudok krajského súdu a odvolanie okresného prokurátora zamietol.
Z odôvodnenia:
Vo svojej sťažnosti pre porušenie zákona generálny prokurátor namieta, že krajský súd neprávom uznal na vedľajší trest prepadnutia majetku, keď výsledky konania mu k tomu nedávali najmenšie predpoklady, obzvlášť už preto, že išlo o stredného roľníka, u ktorého neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že obvinený je nepriateľom ľudovodemokratického poriadku.
Sťažnosť generálného prokurátora je dôvodná.
Hľadiac nato, že obvinený bol odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, teda nie za trestný čin úmyselný, a prepadnutie majetku trestný zákon v osobitnej časti dotyčne tohoto trestného činu výslovne nestanoví, mohlo by byť v súdenom prípade podľa § 47 ods. 1 tr. zák. vyslovené prepadnutie majetku len za podmienky, žeby obvinený prejavil trestným činom, ktorým bol uznaný vinným, nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku. Z toho vychádzal aj krajský súd a na odôvodnenie svojho výroku o prepadnutí majetku uviedol, že tento majetok obvineného tvoril hmotnú základňu, z ktorej pramenil trestný čin obvineného, že tento majetok slúžil obvinenému ako prostriedok jeho trestného konania a že je zrejmé, že obvinený prejavil nepriateľstvo k ľudovodemokratičkému poriadku.
Toto odôvodnenie je však úplne nedostatočné. Z obsahu spisov vyplýva, že obvinený je stredný roľník, ktorý na svojej pôde, ktorej výmera nebola značná, pracoval vždy sám s príslušníkmi svojej rodiny s celkom obmedzenými prostriedkami mechanizačnými, na dedine nevykonával škodlivý vliv a ani ináč sa ako nepriateľ socializácie dediny neprejavoval. Obvinený, ako vyplýva priamo zo zistenia okresného súdu, ktoré prevzal aj krajský súd, pracoval za ťažkých pomerov, keď mu bola vykúpená všetka úroda bez toho, žeby tomu odporoval, že na plnenie jeho výrobných a dodávkových úloh mala vliv aj skutočnosť, že hospodáril aj na čiastočne močiarovitej pôde, že v dedine bol mor ošípaných a hydiny, čím bolo postihnuté aj hospodárstvo obvineného. Všetky tieto zistenia, ktoré boli jasné z vykonaného