č. 58/1967 Sb. rozh. tr., Garance
č. 58/1967 Sb. rozh. tr.
Trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 tr. zák. môže byť spáchaný len vtedy, ak páchateľ použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia odníme inému vec, ktorá páchateľovi nenáleží. Ak týmto spôsobom odníme vec, ktorá mu patrí a ktorú predtým napadnutému zveril, je možné takéto konanie posúdiť ako trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 tr. zák.
(Rozhodnutia Najvyššieho súdu z 27. 4. 1967 - 8 Tz 22/67.)
Rozsudkom Okresného súdu v B. z 24. novembra 1965 sp. zn. 3 T 212/65 bol spoločne s B uznaný vinným aj obvinený A trestným činom lúpeže podľa § 234 ods. 1 tr. zák.
Odvolanie obvineného A proti tomuto rozsudku Okresného súdu v B. bolo rozsudkom Krajského súdu v B. z 30. decembra 1965 sp. zn. 3 To 402/65 podľa § 256 tr. por. zamietnuté.
Na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil najvyšší súd rozsudok krajského súdu i rozsudok okresného súdu ohľadne obvineného A a okresnému súdu prikázal, aby vec obvineného A znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Uvedenej trestnej činnosti sa obvinený A podľa zistenia okresného súdu dopustil tak, že spolu s obvineným B 21. 8. 1965 asi o 21.45 hod. v B. na ulici prepadol poškodeného K tak, že obvinený B chytil tohoto poškodeného zo zadu okolo rúk a cez prsia, zapchal mu ústa a medzitým obvinený A mu násilím odcudzil z ruky náramkové hodinky zn. "Prim".
Za to bol obvinený A podľa § 234 ods. 1 tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Na podklade sťažnosti pre porušenie zákona preskúmal najvyšší súd podľa § 267 ods. 1, 2 tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že ním bol v neprospech obvineného A porušený zákon.
Svoj záver o tom, že obvinený A sa dopustil spolupáchateľstva k trestnému činu lúpeže podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 tr. zák., oprel krajský súd podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o zistenie, že hodinky boli poškodenému K predané spoluobvineným B, pričom obvinený A ako jeho dobrý priateľ bol podľa názoru krajského súdu s ním na odpredaji hodiniek dohodnutý. Tento svoj záver oprel krajský súd i o výpoveď svedka L, ktorý podľa názoru krajského súdu nepriamo potvrdil úmysel oboch obvinených odpredané hodinky poškodenému odcudziť, keď obvinený A pred ním hovoril o tom, že keby zašantročil i predmetné hodinky, že by to boli v tomto roku už tretie, "čo odpásol", a že bez nich sa nemôže ukázať doma žene, pretože každé hodinky mu táto kúpila.
Aj keď možno pripustiť, že úvahy krajského súdu v tomto smere sú logické a mohli by odpovedať skutočnému priebehu udalosti, je tento záver urobený viacmenej na dohadoch a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Ani svedok L neusvedčuje obvineného A, že by tento vedel alebo sa domnieval, že B hodinky zn. "Prim" odpredal a tieto nedal do zálohy, ako to potom menovanému obvinenému podľa výsledkov dokazovania oznámil.
Pre naplnenie pojmových znakov trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 tr. zák. je potrebné, aby páchateľ za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia mal v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo bezpečne preukázané, že obvinený A spoločne s…
