Input:

č. 57/1970 Sb. rozh. tr., Garance

č. 57/1970 Sb. rozh. tr.
U spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 tr. zák. sa vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov zahrnujúci ako ich spoločné konanie, tak sledovanie spoločného cieľa (porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom). Nejde o spolupáchateľstvo, ak páchatelia súbežne útočia proti tomu istému predmetu útoku, ale každý z nich sleduje iný zámer.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 18. 8. 1970, 1 To 32/70.)
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 8. júna 1970 sp. zn. 5 T 12/70 bol obž. A. G. uznaný vinným trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, 2 tr. zák., ktorý spáchal tak, že 7. 11. 1969 o 20.30 hod. v Slovenskej Vsi napadol poškodeného V. R. tak, že ho bil päsťami po trávi a hlave a keď poškodený spadol na zem, viackrát ho kopol do hlavy a spôsobil mu tak masívne vnútrolebečné krvácanie, v dôsledku ktorého V. R. neskoršie v Spišských Hanušovciach zomrel. Za to bol obž. A. G. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov v I. nápravnovýchovnej skupine. Tým istým rozsudkom bol ďalej ml. F. B. uznaný vinným trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 tr. zák., ktorý spáchal tak, že v dobe, keď obž. A. G. napadol a bil poškodeného V. R., udrel tiež tohto rukou po pravej strane tváre a spôsobil mu zranenie, v dôsledku ktorého by bol poškodený najmenej dva týždne práceneschopný. Za to bol ml. F. B. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obž. A. G. a krajský prokurátor len ohľadne ml. F. B.
Najvyšší súd SSR odvolanie obž. A. G. podľa § 256 tr. por. zamietol a z podnetu odvolania krajského prokurátora zrušil rozsudok súdu prvého stupňa ohľadne ml. F. B. vo výroku o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a tento trest mu uložil nepodmienečne. Súčasne vyslovil, že mladistvý vykoná trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých.
K odvolaniu krajského prokurátora ohľadne ml. F. B. Najvyšší súd SSR v dôvodoch svojho rozsudku uviedol:
Z odôvodnenia:
Krajský prokurátor v odvolaní vzniesol námietky proti skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa, že mladistvý F. B. udrel poškodeného V. R. iba po pravej strane tváre, na ktorej podľa posudku znalcov stopy po smrteľných zraneniach neboli zistené. Má za to, že takýto záver nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. V dôsledku toho aj právne posúdenie konania mladistvého F. B. ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 tr. zák., ktoré je založené na tomto nesprávnom skutkovom zistení, treba považovať za chybné. Poukázal na to, že samotný mladistvý netvrdil, že by poškodeného V. R. udrel len po pravej strane tváre, ale doznal, že poškodeného asi dvakrát kopol do zadnej časti tela a že poškodený po jeho úderoch a kopancoch spadol na zem, čo ukazuje na ich značnú intenzitu. Okrem toho krajský súd prehliadol, že spoluobžalovaný A. G. dosvedčil, že mladistvý F. B. do poškodeného kopal vtedy, keď stál pri jeho hlave. V dôsledku toho, ak by krajský súd k týmto okolnostiam prihliadol a vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom zákonom predpísaným, musel by dôjsť k záveru, že konanie mladistvého F. B. bolo súčasťou spoločného