č. 57/1963 Sb. rozh., Garance
č. 57/1963 Sb. rozh.
Pre zastupovanie vo veciach podľa oddielu I. zák. č. 150/1961 Zb. platí sadzba pol. 16 adv. tarifu, a to aj v prípade, že nárok uplatňujú pozostalí po poškodenom.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 13. marca 1963, 10 Co 46/63)
Okresný súd v Košiciach vyhovel žalobe na zaplatenie jednorázového odškodného vdovy a maloletých detí po nebohom zamestnanci, ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz. Z titulu trov právneho zastúpenia žalobcov bol žalovaný podnik uznaný povinným zaplatiť sumu 1481 Kčs (podľa sadzby pol. 16 advokátskeho tarifu).
Proti útratovej časti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia sťažnosť s návrhom na čiastočnú zmenu tohto rozsudku tak, aby bol žalovaný povinný zaplatiť z titulu trov právneho zastúpenia žalobcov namiesto 1481 Kčs sumu 1806 Kčs.
Krajský súd v Košiciach rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.
Odôvodnenie:
Predmetom konania je uplatňovanie jednorázového odškodneného podľa § 10 zák. č. 150/1961 Zb. v sume po 5000 Kčs za každé dieťa a 3000 Kčs pre vdovu po nebohom zamestnancovi žalovaného podniku, ktorý utrpel pracovný úraz. Tento nárok žalobcov sa odvozuje z poškodenia na zdraví spôsobeného pracovným úrazom, následkom ktorého poškodený zomrel. Ide teda o nárok pozostalých po neb. poškodenom, ktorého základ vzniká z pracovného pomeru.
Podľa názoru krajského súdu pri uplatnení takéhoto nároku prislúcha advokátovi žalobcov odmena podľa čl. II. ods. 3 pol. 16 sadzobníka advokátskych odmien (nariadenie Min. sprav. č. 115/1951 Zb.) a nie podľa čl. II ods. 2 pol. 17, ako sa mýlne domnievajú žalobcovia a právny zástupca, ktorý ich v spore zastupoval.
Zvýhodnená sadzba pod pol. 16 uvedená, ktorá platí i pre konanie vo veciach pracovných, je daná so zreteľom na osoby - účastníkov konania, o ktorých ide. Ak teda je uplatnený nárok podľa oddielu I. zák. č. 150/1961 Zb., ide tu o vec pracovnú v zmysle ustanovenia položky 16, a preto je potrebné použiť tu uvedenej sadzby.
Okolnosť, že jednorázové úrazové odškodnenie uplatňujú pozostalí, ktorým tento nárok podľa zákona prislúcha, nemôže založiť oprávnenosť na odmeňovanie hlavných úkonov podľa sadzby uvedenej pod položkou 17 (porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu 2 Ec 361/56, podľa ktorého nárok na vrátenie preplatenej mzdy je nárokom z pracovného pomeru, aj keď sa uplatňuje oproti dedičom býv. zamestnanca).
V zmysle ustanovenia § 3 a 4 nar. Min. spravodlivosti č. 115/1951 Zb. odmena sa určuje…
