č. 45/1968 Sb. rozh., Garance
č. 45/1968 Sb. rozh.
Náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku prislúcha pracovníkovi podľa § 61 ods. 2 písm. b) zák. práce vždy len za dobu jedného, dvoch alebo troch mesiacov s ohľadom na vek pracovníka (tj. za dobu výpovednej lehoty podľa veku pracovníka v zmysle § 45 ods. 2 zák. práce); pracovníkovi teda nenáleží náhrady mzdy za dobu presahujúcu dobu výpovednej lehoty.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. 1. 1968, 6 Cz 73/67.)
Okresný súd v Rimavskej Sobote vyslovil rozsudkom z 1. 6. 1966, že okamžité zrušenie pracovného pomeru, ku ktorému došlo medzi účastníkmi 13. 4. 1966, je neplatné a že pracovný pomer končí týmto dňom dohodou. Žalovanú organizáciu zaviazal zaplatiť žalobcovi čiastku 3956 Kčs z titulu náhrady mzdy za výpovednú lehotu. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalobca síce porušil pracovnú disciplínu tým, že 8. 3. 1966 v podnapilom stave predniesol urážlivé výroky voči vedúcemu žalovanej organizácie V. K. a že 12. 4. 1966 prehlásil, že mu rozbije manželstvo a zbiera proti nemu argumenty; žalovaná organizácia sa však dozvedela o výrokoch prednesených žalobcom 8. 3. 1966 ešte v ten istý deň. K okamžitému zrušeniu pracovného pomeru z tohoto dôvodu došlo teda až po uplynutí zákonnej lehoty (§ 53 ods. 2 zák. práce). Pokiaľ išlo o výroky žalobcu prednesené 12. 4. 1966, nezhľadal súd, že by nimi bola naplnená skutková podstata kvalifikovaného porušenia pracovnej disciplíny, ako to má na mysli § 53 ods. 1 písm. b) zák. práce. Preto okamžité zrušenie pracovného pomeru je podľa názoru okresného súdu neplatné podľa § 242 ods. 1 písm. a) zák. práce.
V otázke náhrady mzdy z dôvodu neplatného okamžitého zrušenia pracovného pomeru vychádzal súd zo zistenia, že žalobcovi je 32 rokov. Podľa názoru súdu výpovedná lehota skončila 30. 6. 1966, takže žalobcovi prislúcha nárok na náhradu mzdy za dobu od tohoto zrušenia pracovného pomeru do 30. 6. 1966. Vzhľadom na to, že čistý priemerný zárobok žalobcu za jeden mesiac činil 1534 Kčs, priznal žalobcovi za mesiac máj a jún po 1534 Kčs a za mesiac apríl 888 Kčs, takže do dňa zrušenia pracovného pomeru priznal žalobcovi nárok na zaplatenie čiastky 3956 Kčs (do dňa zrušenia pracovného pomeru obdržal žalobca 646 Kčs).
Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudkom z 29. 8. 1966 rozsudok súdu prvého stupňa, a to v podstate z tých istých dôvodov, z akých rozhodol okresný súd.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutiami oboch súdov bol porušený zákon a tieto rozhodnutia zrušil.
Z odôvodnenia:
Ak netrvá pracovník, s ktorým organizácia neplatne rozviazala pracovný pomer, na tom, aby ho organizácia ďalej zamestnávala, a ak…
