Input:

R 45/1964 (tr.); Poškozování majetku v socialistickém vlastnictví Garance

č. 45/1964 Sb. rozh. tr.
Výrok o vine vedúceho predajne trestným činom podľa § 137 tr. zák. musí sa opierať o zistenie všetkých potrebných skutočnostiach, z ktorých sa dá spoľahlivo vyvodiť, že manko bolo vedúcim predajne spôsobené buď porušením takých povinností uložených podľa zákona, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu možno označiť ako povinnosti dôležité, alebo že manko bolo spôsobené konaním svedčiacim o nezodpovednom postoji k majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 25. augusta 1964 - 8 Tz 71/64.)
Rozsudkom okresného súdu v Nitre sp. zn. 1 T 53/62 z 27. februára 1963 bola obvinená AM uznaná vinnou trestným činom poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 137 ods. 1 tr. zák. Za to bola obvinená odsúdená podľa § 137 ods. 1 tr. zák. na trest zákazu činnosti vedúcej a pokladníčky na ktoromkoľvek úseku hospodárstva na dobu 2 rokov. Poškodená Jednota - ĽSD v Nitre bola odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Rozsudkom krajského súdu v Bratislave z 13. mája 1963 sp. zn. 4 To 131/63 na odvolanie poškodenej Jednoty - ĽSD v Nitre bola obvinená Anna Malá zaviazaná zaplatiť sumu 6 941,95 Kčs, kým so zvyškom škody bola poškodená socialistická organizácia odkázaná na občianskoprávne konanie.
Na sťažnosť pre porušenie zákona Najvyšší súd rozsudok okresného súdu zrušil a okresnému prokurátorovi v Nitre prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Podľa zistenia Okresného súdu v Nitre spočívala trestná činnosť obvinenej v tom, že ako hmotne zodpovedná vedúca predajne Jednoty ĽSD v čase od 24. apríla 1961 do 6. novembra 1961 spôsobila manko vo výške 8167,- Kčs, že dôsledne nepreberala tovar od dodávateľov a netrvala na dodaní váhy Jednotou, neodvádzala denne tržby, ale tieto si ponechávala na predajni, čo bolo zistené revizorom R. 30 septembra 1961. Týmto konaním obvinená podľa rozsudku hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona, ako aj príkazy podniku.
Podľa § 2 ods. 5 tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy nevyčkávajúc návrhu strán. Doznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami overiť všetky okolnosti prípadu.
Podľa § 2 ods. 6 tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
Podľa § 125 tr. por. v odôvodnení rozsudku súd stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyporiadal