Input:

č. 44/1964 Sb. rozh., Garance

č. 44/1964 Sb. rozh.
Ak mala žalobkyňa v čase smrti svojho manžela nárok na vdovský dôchodok, má nárok na jednorázové odškodnenie aj keď nárok na tento dôchodok po uplynutí jedného roku zanikol.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29. apríla 1964, 2 Cz 19/64).
Žalobkyňa uplatnila proti žalovanému podniku z titulu náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti so smrteľným pracovným úrazom jej manžela, utrpeným 5. júna 1959, okrem nároku na doplatok nákladov vynaložených na pomník, nárok na jednorazové úrazové odškodnenie podľa § 10 ods. 3 zák. č. 150/1961 Zb. v čiastke 3000 Kčs.
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši vyhovel žalobe len pokiaľ ide o nárok na doplatok nákladov na pomník v čiastke 696,99 Kčs, zatiaľ čo žalobu v časti, ktorou bol uplatňovaný nárok na jednorázové odškodnenie zamietol. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že žalobkyni, ktorej bol vdovský dôchodok po uplynutí jedného roku od smrti jej manžela odňatý a ktorej krajský súd v spore konanom medzi tými istými účastníkmi priznal od 1. januára 1961 ako náhradu toho, čo jej smrťou jej manžela ušlo, mesačnú rentu vo výške 74 Kčs, nepatrí nárok na jednorazové odškodnenie podľa § 10 ods. 3 zák. č. 150/1961 Zb., nakoľko podmienky v zmysle zák. o sociálnom zabezpečení nesplňuje.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní žalobkyne proti zamietavej časti rozsudku súdu prvého stupňa tak, že rozsudok tento potvrdil. Zistil, že žalobkyni, ktorá podľa výsledkov konania v horeuvedenom spore bola v čase smrti svojho manžela svojou výživou na neho odkázaná, zanikol po uplynutí jedného roku, tj. od 5. júna 1960, nárok na vdovský dôchodok a súd v uvedenej veci priznal jej od 1. januára 1961 odškodnenie vo forme renty, zatiaľ čo za dobu od 6. júna 1960 do 31. decembra 1960 tento nárok jej nepriznal, nakoľko mala vlastný príjem z hospodárstva. Pokiaľ ide o jednorazové odškodnenie, došiel síce krajský súd k záveru,m že je treba vychádzať zo stavu, ktorý by bol v čase smrti manžela žalobkyne so zreteľom na ustanovenie § 150 ods. 1 o. s. p., že je však potrebné skúmať, či v čase vynesenia rozhodnutia nárok založený okamžikom smrti priameho poškodeného ešte trvá alebo či priebehom času nezanikol. Nárok na jednorazové odškodnenie je viazaný na podmienku nároku na vdovský dôchodok, naproti tomu nárok na náhradu škody podľa § 10 ods. 4 zák. č. 150/1961 Zb. vychádza z celkom iného základu, totiž z náhrady všetkého toho, čo pozostalej vdove usmrtením jej manžela ušlo. Nemohlo by preto byť podľa názoru krajského súdu v súlade s účelom zákona, aby vedľa renty byl podnik povinný poskytovať jej ešte