Input:

č. 42/1960 Sb. rozh. tr., Garance

č. 42/1960 Sb. rozh. tr.
Obzvlášť priťažujúca okolnosť "ako člen spolčenia" u trestného činu lúpeže podľa § 232 ods. 2 písm. a) tr. zák. je daná len vtedy, ak ide o také predchádzajúce spolčenie, ktoré znamená organizovanie viac ľudí na spáchanie viac trestných činov alebo viac skutkov zakladajúcich trestný čin, alebo keď páchateľom trebárs aj jedného trestného činu sú uložené úlohy, ako a čo vykonať, keď sú medzi nimi prejednané podrobnosti týkajúce sa vykonania trestného činu, alebo keď vôbec je trestný čin starostlivo pripravovaný preto, aby bol ľahšie vykonateľný, alebo aby bolo znesnadnené jeho odhalenie. Musí ísť o taký prípad spolčenia, ktoré sa svojou povahou blíži tlupe, alebo ktorá má vôbec ráz organizovanej súčinnosti, ktoré preto znamená zvýšenú nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť, ako to definuje § 75 ods. 4 tr. zák.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 15. januára 1960, sp. zn. 7 Tz 108/59.)
Mladistvý a spoluobžalovaný A v nočných hodinách 21. marca 1959 po predchádzajúcom dohovore sa pokúsili olúpiť o peniaze 70 ročného dôchodcu J.
Ľudový súd v Žiline uznal mladistvého, nar. 12. 6. 1941 a spoluobžalovaného A, nar. 10. 9. 1940 vo Vrani, vinnými trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 1 tr. zák. a trestným činom pokusu trestného činu lúpeže podľa §§ 5, 232 ods. 1, 2 písm. a) tr. zák. Zato ich odsúdil podľa § 232 ods. 2 tr. zák., a to mladistvého na 3 roky a obžalovaného na 10 rokov odňatia slobody. Naproti tomu podľa § 242 písm. a) tr. por. oboch oslobodil od obžaloby pre trestný čin pokusu opustenia republiky podľa §§ 5, 95 ods. 1 tr. zák.
Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného A. podľa § 281 tr. por. zamietol.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline a nariadil, aby o odvolaní obžalovaného A. a vzhľadom na ustanovenie § 287 tr. por. aj o veci mladistvého A. znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Znaky prísnejšej kvalifikácie tohto konania podľa § 232 ods. 2 písm. a) tr. zák., videli súdy naplnené v tom, že podľa dôvodov rozsudku obžalovaní sa pred činom na vykonanie tohto spolčili, či ako krajský súd uvádza, sa predom dohovorili.
Oba súdy prehliadli, že obzvlášť priťažujúca okolnosť "ako člen spolčenia" u trestného činu lúpeže podľa § 232 ods. 2 písm. a) tr. zák. nie je daná už tým, že sa spolupáchatelia trestného činu lúpeže pred činom dohodnú na vykonanie tohto. Spolčenie v tomto prípade nemožno vysvetlovať v takom širokom zmysle ako spolčenie podľa § 166 tr. zák. a nemôže byť preto za zvlášť priťažujúcu okolnosť považované každé predchádzajúce spolčenie. Obzvlášť priťažujúca okolnosť "ako člen spolčenia" je daná len vtedy, ak ide o také predchádzajúce spolčenie, ktoré znamená organizovanie viac ľudí na spáchanie viac trestných činov alebo viac skutkov zakladajúcich trestný čin, alebo keď páchateľom trebárs aj jedného trestného činu sú uložené úlohy, ako a čo vykonať, keď sú medzi nimi prejednané podrobnosti týkajúce sa vykonania trestného činu, alebo keď vôbec je trestný čin starostlivo pripravovaný preto, aby bol ľahšie vykonateľný, alebo aby bolo znesnadnené jeho odhalenie. Musí ísť o taký prípad spolčenia, ktoré sa svojou povahou blíži