Input:

č. 41/1960 Sb. rozh. tr., Garance

č. 41/1960 Sb. rozh. tr.
Aj keď treba vychádzať zo zásady, že prokurátor určuje skutok, ktorý má byť predmetom konania tým, že ho vyjadrí v žalobnom návrhu, neznamená to ešte, že by tým stanovil v rámci zažalovaného skutku aj medze, v ktorých jedine by sa mohol súd vecou zaoberať. Súd v zmysle § 238 ods. 1 tr. por. nemôže do konania a rozhodovania zahrňovať iné skutky, než tie, ktoré sú uvedené v obžalobe. Skutok však, ktorý je predmetom konania, prejednáva súd v celej jeho šírke a v tom nemôže brániť súdu ani skutočnosť, že prokurátor pri skutku predstavujúcom pokračujúce krádeže neuvedie prípadne celkom presne a úplne všetky veci a presnú výšku ich hodnoty v jednotlivých konkrétnych prípadoch, ktoré vo svojom súhrne tvoria však zažalovaný skutok.
Pokiaľ pri pokračujúcom trestnom čine u niektorých útokov páchateľ spôsobil výsledok v zákone uvedený a u iných útokov - napriek tomu, že mal úmysel výsledok v zákone uvedený spôsobiť - tento však nespôsobil, treba túto pokračujúcu činnosť posúdiť ako čiastočne dokonaný, čiastočne nedokonaný (pokus) trestný čin.
V rozsudočnom výroku treba takéto posúdenie trestnej činnosti krádeže vyjadriť nielen slovne, ale aj uvedením príslušných zákonných ustanovení, teda § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 5 ods. 1, § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a) tr. zák.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29. februára 1960, 6 Tz 105/59.)
Obvinený po opustení zamestnania okradol v prvom rade osoby, u ktorých býval, a v ďalšom využil každú príležitosť k tomu, aby vošiel do bytov a hľadal v prvom rade peniaze a tieto odcudzoval. Pri tomto počínaní zneužil aj pohostinstva známych, u ktorých sa zastavil a okradol ich. Pritom sa obvinený živil výlučne z toho, čo ukradol a vyhýbal sa poctivej práci. Obžalovaný bol žalovaný, že 25. 5. 1959 svojvoľne opustil prácu v Bani Gottwald I v Libušíne, hoci sa pred nástupom práce zaviazal pracovať v tejto bani po dobu 3 rokov, pričom obdržal ošacovací príspevok 400 Kčs, ďalej v desiatich prípadoch v dňoch od 25. 5. do 28. 7. 1959 na rôznych miestach republiky vzal z bytov poškodených jednak peňažné sumy a iné veci. V poslednom prípade pri pokuse vykonať krádež bol vyrušený, takže k odcudzeniu veci ani peňazí nedošlo.
Ľudový súd v Novej Bani uznal obžalovaného vinným trestným činom poškodzovania prevádzky podľa § 135 ods. 1 tr. zák., trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a) tr. zák. a pokusom k trestnému činu krádeže podľa §§ 5, 247 ods. 1, 2 písm. a) tr. zák. a odsúdil ho na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky bezpodmienečne.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil napadnutý rozsudok a Ĺudovému súdu v Novej Bani nariadil, aby vec znova prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Najvyšší súd preskúmal v dôsledku podanej sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu prechádzalo a došiel k záveru, že sťažnosť pre porušenie zákona je v podstate dôvodná.
Pochybil ľudový súd, ak pri skutkovom zistení vychádzal výlučne iba z doznania obvineného a nevykonal priamo, alebo za podmienok uvedených v ustanovení § 227 ods. 1 tr. por. výsluch svedkov, ktorí sú vo veci súčasne