Input:

č. 40/1964 Sb. rozh. tr., Garance

č. 40/1964 Sb. rozh. tr.
Trestného činu opustenia republiky podľa § 109 ods. 1 tr. zák. a účastníctva na tomto trestnom čine podľa § 10 ods. 1, § 109 ods. 1 tr. zák. sa môže dopustiť ktokoľvek, tedy nielen československý štátný občan, ale i osoba bez štátneho občianstva alebo cudzinec.
Z hľadiska zákonného znaku "opustenia republiky" je nerozhodné, či osoba, ktorá bez povolenia opustí územie ČSSR, mala na tomto území bydlisko, alebo sa na ňom zdržovala len prechodne.
(Rozsudok Okresného súdu Bratislava-mesto z 29. 5. 1964 - 1 T 7/64)
Súd uznal obžalovaného A, maďarského štátneho príslušníka, vinným pokusom trestného činu opustenia republiky podľa § 8 ods. 1, § 109 ods. 1 tr. zák. preto, že v marci 1964 po dohode s ďalšími spoluobžalovanými B, C a D sa pokúsil prekročiť bez povolenia československé štátne hranice ukrytý v osobnom aute riadenom obžalovanou C, pričom pri colnej prehliadke bol orgánmi československej pohraničnej kontroly odhalený a v zamýšľanom čine mu bolo zabránené. Obžalovaní, cudzí štátni príslušníci B, C a D boli uznaní vinnými pomocou k pokusu trestného činu opustenia republiky spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 10 ods. 1 c) k § 8 ods. 1, § 109 ods. 1 tr. zák. preto, že v tom istom čase a tamže po dohode s obžalovaným A v úmysle umožniť mu cez územie Československej socialistickej republiky ilegálny odchod do cudziny, pokúsili sa obžalovaného A, ukrytého na zadnom sedadle osobného auta bez cestovného povolenia dopraviť na cudzie štátne územie.
Z odôvodnenia:
Obžalovaný A, štátny príslušník Maďarskej ľudovej republiky, ktorý prišiel do ČSSR ako turista, sa pokúsil za pomoci spoluobžalovaných, tiež cudzích štátnych príslušníkov B, C a D ilegálne opustiť územie ČSSR. Na hraniciach boli však zadržaní.
Pri právnom posúdení zažalovaného konania vychádzal okresný súd z týchto úvah:
Čin bol spáchaný na území Československej socialistickej republiky cudzími štátnymi príslušníkmi. Podľa zásady teritoriality vtelenej do § 17 tr. zák., sa trestnosť činu spáchaného na území republiky posudzuje podľa československého zákona bez ohľadu na štátnu príslušnosť obžalovaných. Bolo treba skúmať, či obžalovaní spáchali trestný čin, ktorý bol predmetom obžaloby.
Obhajcovia obžalovaných namietali, že podľa zámeru zákonodársu i podľa publikovanej literatúry nie je možné zhľadávať v zažalovanom konaní pokus trestného činu opustenia republiky, resp. pomoc k takémuto trestnému činu, pretože obžalovaný A, maďarský štátny občan, ktorý prišiel na územie Československej socialistickej republiky iba na prechodný pobyt 30 dní, nie je subjektom spôsobilým spáchať trestný čin opustenie republiky podľa § 109 ods. 1 tr. zák. a tedy aj pomoc poskytnutá tomuto ďalšími obžalovanými, aj keď ide o konanie pre spoločnosť nebezpečné, nemôže byť trestne. Poukazovali pritom, okrem iného, aj na ustanovenie § 90 ods. 1 tr. zák., podľa ktorého tam, kde zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie, nemôže byť páchateľom ten, kdo tieto podmienky nesplňuje. Podľa názoru obhajoby bolo by možné v konaní obžalovaných zhľadávať iba priestupok podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 60/1961 Zb.
S uvedenými názormi obhajoby nie je možné súhlasiť.
Ustanovenie § 109 ods. 1