Input:

R 4/1961 (tr.); Čin menšího významu. Mimosoudní projednání věci. Recidiva. Společenské organizace. Svémocné vzdalování. Trest. Zastavení trestního stíhání Garance

č. 4/1961 Sb. rozh. tr.
Vyjadrenie veliteľa, že netrvá na súdnom stíhaní kázensky vybaviteľného trestného činu (§ 305 tr. zák.) nie je možné považovať za právoplatné rozhodnutie v zmysle § 6 písm. f) tr. por. a preto nemôže byť ani dôvodom k postupu podľa § 199 ods. 1 písm. c) tr. por.
K takému vyjadreniu veliteľa však súd prihliadne a hodnotí ho v súvislosti s ostatnými okolnosťami prípadu pri riešení otázky, či je alebo nie je treba obvineného postaviť pred súd. V prípade, že potom dospeje súd k záveru, že výchovný účel môže byť dosiahnutý i mimosúdnym vybavením veci, rozhodne podľa § 199 ods. 2 tr. por., že sa vec postupuje ku kázenskému vybaveniu.
(Rozhodnutie Vyššieho vojenského súdu v Tábore z 31. augusta 1960, To 46/60.)
Obvinený bol žalovaný vojenským obvodovým prokurátorom pre trestný čin svojmocného odlúčenia podľa § 272 ods. 2 písm. a) tr. zák., ktorý mal spáchať tým, že dňa 11. júla 1960 sa nevrátil z dovolenky k svojmu útvaru a až do svojho zadržania dňa 19. júla 1960 sa zdržoval v Napajedlách a v okolí Myjavy. Už predtým sa 3krát svojmocne vzdiaľoval a vo februári t. r. vylákal podvodným spôsobom povolenie k vychádzke.
Vojenský obvodový súd v Prahe zastavil trestné stíhanie za uvedený trestný čin podľa § 199 ods. 2 tr. por. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že obvineného za nový trestný čin nie je treba postaviť pred súd. Obvinený totiž bude musieť odpykať zbytok trestu (9 mes. a 26 dní), uložený mu v apríli t. r. za zbehnutie, keďže v dôsledku spáchania nového trestného činu bolo vyslovené, že sa na neho nevzťahuje amnestia prezidenta republiky zo dňa 9. 5. 1960. Okrem toho i jeho veliteľ prehlásil, že netrvá vzhľadom na túto skutočnosť na ďalšom trestnom stíhaní. Toto vyjadrenie podľa názoru súdu je obdobou rozhodnutia v zmysle čl. 5 príl. 2 predpisu zákl. I-3, ktoré by odôvodňovalo zastavenie trestného stíhania i podľa § 199 ods. 1 písm. c) tr. por. z dôvodu § 6 písm. f) tr. por.
Vyšší vojenský súd v Tábore k sťažnosti vojenského obvodového prokurátora zrušil zastavujúce uznesenie súdu a obžalobu prijal.
Z odôvodnenia:
Vyšší vojenský súd prejednávajúc otázku, či má byť obvinený postavený pred súd pre nový trestný čin svojmocného odlúčenia alebo nie, zhľadal sťažnosť vojenského obvodového prokurátora za dôvodnú, a to najmä s prihliadnutím k osobe obvineného a k okolnostiam spáchaného trestného činu, s ktorými sa súd 1. stolice v celej šírke nezaoberal a ktoré svedčia o tom, že mimosúdne prejednanie tejto veci by nesplnilo výchovný účel. Obvinený, ako sa podáva z vykonaného dokazovania, pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život pracujúceho človeka. Už v roku 1957 sa dostal do konfliktu so zákonom pre krádež a v občianskom živote je známy ako ľahkomyseľný človek, so sklonom k požívaniu alkoholu,