č. 36/1960 Sb. rozh., Garance
č. 36/1960 Sb. rozh.
Podmienkou nároku zamestnanca na mzdu podľa § 7 zák. č. 244/1922 Zb. (obdobne podľa § 1155 o. z. o.) je, aby zamestnanec bol ochotný vykonávať práce pre doterajšieho zamestnávateľa, čo znamená, že musí byť k tomu pripravený a že musí sa starať o to, aby po odpadnutí prekážky mohol s prácou začať, ďalej aby u zamestnanca neišlo o "úmyselné zameškanie práce", tj. aby zamestnanec nemohol bez vlastného zavinenia (porov. rozh. č. 28/1957 a č. 104/1958 Zb. rozh. čs. súdov) ani prechodne vykonávať primeranú prácu. Pripravenosť zamestnanca k práci musí trvať do toho času, než zamestnávateľ dal jasne najavo po tom, čo zamestnanec prejavil nesúhlas s výpoveďou, že trvá na výpovedi; týmto okamihom súčasne začína aj povinnosť zamestnanca najsť si primerané náhradné zamestnanie.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 30. júna 1959, 4 Co 371/59.)
Ľudový súd v Prievidzi čiastočne vyhovel žalobe o určenie trvania pracovného pomeru medzi účastníkmi, o neplatnosť danej výpovede a o zaplatenie ušlého zárobku, a to tak, že bola zistená neplatnosť výpovede, danej žalobcovi žalovaným účastníkom 18. júla 1958, a tým aj ďalšie trvanie pracovného pomeru medzi nimi, a žalobcovi bola prisúdená suma 1547 Kčs ako náhrada rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý žalobca dosahoval u žalovaného, a zárobkom, ktorý dosahuje u doterajšieho zamestnávateľa. Ľudový súd zistil, že v čase dania výpovede bol tu síce súhlas odboru pracovných síl rady ONV s rozviazaním pracovného pomeru, avšak rozhodnutie o tom bolo vydané len 16. júna 1958, takže nebolo v čase dania výpovede právoplatné a takto nebola splnená podmienka platnosti výpovede, podľa ktorej tu musí byť predchádzajúci právoplatný súhlas. Pokiaľ ide o ušlý zárobok za mesiace august a september 1958, tu súd žalobcovi neprisúdil nič, hoci v tomto časovom období zamestnaný nebol, avšak toto si zapríčinil sám, keďže sa vhodne neuchádzal o zamestnanie; stalo sa tak až 11. októbra 1958 a - keďže žalobca v mesiacoch októbri, novembri 1958 zarobil menej, než by bol zarobil u žalovaného účastníka, kde jeho priemerný plat robil 1465 Kčs mesačne - prisúdil mu za tieto tri mesiace rozdiel.
Krajský súd v Nitre rozhodnutie súdu prvej stolice v napadnutej čiastke zrušil a vec mu vrátil, aby v rozsahu zrušenia ďalej konal a znovu rozhodol.
Odôvodnenie:
So stanoviskom súdu prvej stolice dotyčne neplatnosti rozviazania pracovného pomeru medzi účastníkmi výpoveďou z 18. júla 1958 súhlasí aj krajský súd s tým doplnením, že podmienkou právne účinnej výpovede je predchádzajúci vykonateľný súhlas výkonného orgánu ONV (porov. rozh. č. 46/1959 Zb. rozh. čs. súdov). Z nepochybného ináč skutkového stavu plynie, že v čase dania výpovede tu nebolo vykonateľné rozhodnutie o udelení súhlasu s rozviazaním pracovného pomeru v zmysle § 13 dekr. č. 88/1945 Zb. a nemožno preto hovoriť o predchádzajúcom súhlase.
V otázke ďalšieho trvania pracovného pomeru medzi účastníkmi však nebol prvým súdom náležite a podrobne zistený skutkový stav, a to z toho dôvodu, že súd sa riadil nesprávnym právnym záverom.
Podmienkou nároku podľa § 7 zák. č. 244/1922 Zb. je predovšetkým, aby zamestnanec bol ochotný konať prácu, t. j. aby k tomu bol pripravený a staral…
