č. 34/1962 Sb. rozh. tr., Garance
č. 34/1962 Sb. rozh. tr.
Pre posúdenie otázky, či konanie páchateľa je trestným činom alebo nie, je v zmysle § 3 ods. 2 tr. zák. rozhodujúcim hľadiskom stupeň nebezpečnosti činu, ktorý musí súd zhodnotiť s prihliadnutím k všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu a to vo vzájomnej ich súvislosti.
Ak je podaná obžaloba na vojaka v zálohe pre trestný čin, ktorého sa dopustil pred skončením pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, resp. vojenskú disciplinárnu právomoc a súd pri predbežnom prejednaní obžaloby, prípadne na základe výsledkov hlavného pojednávania dôjde k záveru, že ide i previnenie, je povinný v zmysle § 188 ods. 1 písm. c) tr. por., resp. § 222 ods. 2, 3 tr. por. vec postúpiť príslušnému ľudovému súdu, alebo národnému výboru a to aj v prípade, že poklesok vyšiel najavo pred skončením pomeru zakladajúceho vojenskú disciplinárnu právomoc.
Pred rozhodnutím o postúpení veci musí však súd vždy zistiť, či v mieste bydliska obvineného, alebo na jeho pracovisku je ustanovený miestny ľudový súd.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu Tzv 4/62).
Vojenský obvodový súd pri predbežnom prejednavaní obžaloby podľa § 188 ods. 1 písm. c) tr. por. z dôvodov § 176 tr. por. postúpil vec O., ktorý bol obžalovaný pre trestný čin porušenia povinností verejného činiteľa podľa § 175 ods. 1 písm. a) tr. zák. z r. 1950 a rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 1 písm. b) tr. zák. z r. 1950, miestnému národnému výboru, pretože v žalovanom skutku zhľadal len previnie proti majetku v socialistickom vlastníctve.
Vyšší vojenský súd k sťažnosti vojenského obvodového prokurátora citované uznesenie zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa k novému prejednaniu s tým, že konanie obvineného je trestným činom.
Najvyšší súd k sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu zrušil citované uznesenie vyššieho vojenského súdu a vec z dôvodu § 174 ods. 1 tr. por. postúpil k prejednaniu príslušnému miestnému ľudovému súdu.
Z odôvodnenia:
Citované uznesenie vyššieho vojenského súdu napadol predseda Najvyššieho súdu sťažnosťou pre porušenie zákona, v ktorej dovodzuje, že týmto rozhodnutím bol v neprospech obvineného porušený zákon v ustanovení § 149 ods. 1 písm. b) tr. por., tým, že súd 2. stupňa vec vrátil k novému prejednaniu, vyslovujúc pritom nesprávny právny názor, že konanie obvineného je trestným činom podľa § 158 ods. 1 písm. a) tr. zák. a že postúpenie veci národnému výboru vôbec neprichádzalo do úvahy, pretože čin obvineného vyšiel najavo ešte v dobe, kedy vykonával vojenskú základnú službu.
Najvyšší súd zhľadal, že zákon porušený bol.
Na obvineného O. podal vojenský obvodový prokurátor dňa 29. 12. 1961 obžalobu pre trestný čin porušenie povinnosti verejného činiteľa podľa § 175 ods. 1 písm. a) tr. zák. z roku 1950 v súbehu s trestným činom rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 1 písm. b) tr. zák. z r. 1950, ktorý mal spáchať tým, že:
a) dňa 27. septembra 1961 ako staršina roty neoprávnene otvoril balíky, ktoré došli pre vojaka V. a pre vojaka L., pričom z balíka určeného pre voj. V. odcudzil menšie množstvo v ňom uložených pochútkových potravín, najmä čokoládu a bonbóny, ďalej potom peňažnú čiastku 50,-…
