č. 34/1955 Sb. rozh. obč., Garance

Navrhovateľ uplatnil 20. mája 1953 nárok na invalidný dôchodok, nárok však bol výmerom Slovenského úradu dôchodkového zabezpečenia zamietnutý jednak preto, že navrhovateľ nesplnil základnú podmienku nároku v zmysle § 61 zák. o nár. poist., jednak preto, že bol odsúdený na stratu čestných práv občianskych, ktorá doteraz trvá.

Ľudový súd v Bratislave, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku navrhovateľa, návrh na priznanie invalidného dôchodku zamietol. Súd zistil, že navrhovateľ bol rozsudkom Najvyššieho súdu z 15 .novembra 1950 odsúdený na trest 3 rokov a 6 mesiacov straty slobody podľa § 2 ods. 2 zák. č. 231/1948 Zb., na ochranu ľudovodemokratickej republiky, pritom podľa § 52 cit. zák. bola vyslovená aj strata čestných práv občianskych a strata spôsobilosti na nadobudnutie týchto práv bola určená na 5 rokov. Trest bol odpykaný 3. marca 1953. Navrhovateľ nemôže preto dostávať invalidný dôchodok dotiaľ, kým u neho trvá strata čestných práv občianskych vyslovená rozsudkom Najvyššieho súdu.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa potvrdil rozsudok prvého súdu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ nemá nárok na výplatu invalidného dôchodku na čas, po ktorý trvá u neho strata čestných práv občianskych a keďže zákon o národnom poistení nerobí rozdiel medzi nárokom na dávku a jej výplatou, je dôvodom na zamietnutie nároku na invalidný dôchodok okolnosť, že v čase nápadu dávky nemôžu byť jednotlivé dávkové sumy po dlhší čas vyplácené, teda nárok nemôže byť realizovaný; krajský súd však poznamenal, že zamietnutie nároku je len dočasné, lebo nejde o trvalú stratu nároku na dôchodok z národného poistenia a spôsobilosti na ich opätovné nadobudnutie, pričom sa odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu uverejnené pod č. 153/ 1953 Zb. rozh. čs. súdov.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že rozsudkami ľudového a krajského súdu bol porušený zákon, rozsudky tieto zrušil a ľudový súd upravil, aby vo veci ďalej konal a znova rozhodol.

Krajský súd použijúc na súdený prípad už spomenuté rozhodnutie Najvyššieho súdu zaiste správne dovodzuje, že strata čestných práv občianskych podľa § 52 zák. č. 231/1948 Zb. neznamená trvalú stratu nároku na dôchodky z národného poistenia, ani stratu spôsobilosti ich nadobudnúť. Platný trestný zákonník č. 86/1950 Zb. nepozná ako následok vedľajšieho trestu straty čestných práv občianskych aj stratu dôchodkov z národného poistenia, resp. odpočivných alebo zaopatrovacích platov z verejných peňazí atď. a len ustanovením § 1 vl. nar. č. 22/1953 Zb., o úprave dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia a zaopatrení osôb nepriateľských ľudovodemokratickému zriadeniu, bola táto otázka upravená tak, že osobám, ktoré boli odsúdené na stratu čestných práv občianskych preto, že trestným činom prejavili nepriateľstvo k ľudovodemokratickému…