Input:

č. 32/1960 Sb. rozh. tr., Garance

č. 32/1960 Sb. rozh. tr.
Na zavinenie v zmysle § 3 tr. zák. možno usudzovať aj z nepriamych dôkazov. V prípade spôsobenia manka v prevádzkárni socialistického sektoru jeho vedúcim pracovníkom, možno dovodiť záver o úmyselnom rozkrádaní majetku v socialistickom vlastníctve z nákladného spôsobu života, prepychového zariadenia bytu a pod. po dôkladnom objasnení získania prostriedkov a preverení obhajoby obžalovaného.
V prípade rozporov v zprávach o povesti obžalovaného je súd povinný vyšetriť, ktoré tvrdenie dotyčne osoby a chovania sa obžalovaného z uvedených zpráv je pravdivé, alebo vysvetliť, prečo uveril neskoršej zpráve a prečo nevzal do úvahy pôvodnú zprávu o povesti obžalovaného. Bez ozrejmenia si týchto dôležitých okolností nemôže byť neskoršia zpráva podkladom pre utvorenie bezpečného sudcovského presvedčenia o vine obžalovaného.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 19. februára 1960 - 7 Tz 120/59.)
Obžalovaná, vedúca predajne, bola žalovaná, že v dobe od januára 1955 do 22. februára 1956 ako hmotne zodpovedná vedúca ambulantného predaja tabaku v Turčianskych Tepliciach a v dobe od 20. 7. 1953 do 22. 2. 1956 ako vedúca predajne Narpa v Turčianskych Tepliciach, si na týchto predajniach ponechávala časť tržieb a takto zapríčinila uvedeným podnikom manko vo výške 20 000,- Kčs.
Ľudový súd v Turčianskych Tepliciach uznal obžalovanú vinnou trestným činom rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 1 písm. b), c) tr. zák. a odsúdil ju zato na bezpodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a na vedľajší trest zákazu činnosti v distribúcii na 10 rokov.
Krajský súd v Žiline na odvolanie okresného prokurátora zrušil rozsudok ľudového súdu vo výroku o vine v tom smere, že obžalovaná svojou trestnou činnosťou zapríčinila manko najmenej 20 000,- Kčs, pričom ponechal právne posúdenie napadnutého rozsudku bez zmien, vyniesol nový bezpodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a vyslovil ten istý vedľajší trest, ako súd ľudový.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 2 ods. 7 tr. por., napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a Krajskému súdu v Žiline nariadil, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Odôvodnenie:
Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku síce uvádza, že obrana obžalovanej, ktorou sa táto domáhala, aby jej trestná činnosť bola posúdená ako trestný čin podľa § 246 tr. zák., je neopodstatnená, na druhej strane však na rozdiel od ľudového súdu výslovne konštatuje, že vina obžalovanej nebola preukázaná ani svedeckými výpoveďmi a ani iným dôkazným materiálom.
Krajský súd pri ustálení viny obžalovanej z úmyselného trestného činu vychádzal čiste z toho zistenia, že celý spôsob jej života nasvedčuje nato, že na vedenie prepychovej domácnosti a na prepychové obliekanie potrebovala značné finančné prostriedky, ktoré za žiadnych okolností nemohla kryť zo svojho, ako ani zo zárobku svojho manžela. Tak podľa zistenia krajského súdu kúpila obžalovaná v roku 1958 1 televízor za 4300,- Kčs z peňazí, ktoré zdedila po svojej tete E. R. V roku 1953 si jej manžel kúpil motorku za 7000,- Kčs, v roku 1954 si kúpila gramorádio a vysavač a v tom istom