Input:

č. 31/1954 Sb. rozh. obč., Garance

č. 31/1954 Sb. rozh. obč.
K rozsahu pojmu »náležitého dozoru« v zmysle § 347 a. z.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27. novembra 1953, Cz 311/53.)
Maloletý syn žalovaného S., narodený 24. septembra 1940, priniesol 13. januára 1951 medzi viac chlapcov rozbušku do poplašnej pištole. Maloletý syn druhého žalovaného V., narodený 6. augusta 1940, dal rozbušku na kameň a druhým kameňom na ňu udrel. Tým privodil výbuch, pri ktorom kúsok pliesku vletel do pravého oka maloletého ža obcu. Na ošetrenie zraneného oka bol žalobca dopravený do zdravotného ústavu, kde bol ošetrovaný do 29. januára 1951, keď bol poslaný na očnú kliniku, aby sa tam pokúsili pliesok z oka odstrániť. To sa však nepodarilo pre hroziace nebezpečenstvo tzv. sympatického zápalu zdravého oka a preto bolo pravé oko, aj tak už slepé, operatívne odstránené. Menovaný na klinike bol liečený do 25. marca 1951. Dňa 18. apríla 1951 bol opätovne poslaný na kliniku, kde mu bola založená protéza ako kozmetická náhrada pravého oka. Túto aj dosiaľ nosí. Maloletý žalobca sa domáhal náhrady cestovných trov a bolestného, a to už aj so zreteľom na stratu oka a na zmenšenú nádej na práceschopnosť, s odôvodnením, že žalovaní rodičia sú za škodu túto solidárne zodpovední, lebo zanedbali povinný dozor nad deťmi, ktoré mu zapríčinili úraz.
Ľudový súd v Banskej Bystrici vzhľadom na vek chlapcov uznal, že žalovaní ako ich rodičia sú zodpovední za zapríčinenú škodu a prisúdil žalobcovi náhradu za dve cesty, bolestné 2.106 Kčs a za zohyzdenie stratou oka 50.000 Kčs (v starých peniazoch). K tomu uviedol, že strata oka je také zohyzdenie, ktoré prekáža životnému uplatneniu sa chlapca.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal jednak žalobca, že bolestné a náhrada za zohyzdenie boli nízko určené, jednak žalovaní, ktorí poukazujúc na svoje hmotné pomery uplatňovali, že nemohli sledovať stále svoje deti a že nebezpečnej hry s rozbuškou sa zúčastnil aj maloletý žalobca a ďalší dvaja chlapci a konečne, že si maloletý žalobca zavinil stratu oka oneskoreným ošetrením.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie prvého súdu zmenil tak, že prisúdenú istinu znížil a zaviazol žalovaných solidárne platiť maloletému žalobcovi od 16. roku života dôchodok mesačne 525 Kčs (v starých peniazoch). V odôvodnení uviedol, že žalovaní sú zodpovední za túto škodu zapríčinenú ich deťmi preto, že zanedbali dozor nad deťmi a že škodu túto spoluzavinil aj maloletý žalobca v jednej štvrtine, jednak tým, že sa tejto nebezpečnej hry pasívne zúčastnil, keď sa z bezprostrednej blízkosti pozeral na počínanie maloletého V., hoci pri svojom veku mohol predpokladať, že výbuch môže mu zapríčiniť ublíženie na tele, jednak tým, že si zranené oko nedal včas ošetriť, čo by podľa posudku znalca lekára pravdepodobne bolo zachránilo toto oko s čiastočnou funkciou.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkami krajského súdu a ľudového súdu a v konaní, ktoré pred nimi predchádzalo, bol porušený zákon, oba tieto rozsudky zrušil a ľudový súd upravil, aby vo veci ďalej konal o znova rozhodol. O otázke, o ktorú ide, uviedol
v odôvodnení:
Pre rozhodnutie o žalobnom nároku bolo treba predovšetkým zistiť, či za