Input:

č. 3/1963 Sb. rozh. tr., Garance

č. 3/1963 Sb. rozh. tr.
Spôsoby vyvolania všeobecného nebezpečenstva uvádza príkladmo ustanovenie § 179 ods. 1 tr. zák.
Všeobecné nebezpečenstvo nastáva vtedy, ak hrozí ľuďom bezprostredne a konkrétne nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej újmy na zdraví, alebo cudziemu majetku škoda veľkého rozsahu. Škoda veľkého rozsahu musí zodpovedať škode, aká môže vzniknúť požiarom, povodňou, výbuchom apod., tj. škoda okolo 100 000,- Kčs.
Ustanovenia § 137 a § 224 tr. zák. chránia spoločenské záujmy obsiahnuté už v ustanovení § 180 ods. 2 písm. a), c) a ods. 3 tr. zák.; ustanovenie § 180 ods. 2 písm. a), c) a ods. 3 tr. zák. je preto v pomere k ustanoveniu § 137 a § 224 tr. zák. ustanovením špeciálnym.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. augusta 1962 - 8 Tz 48/62).
Obvinený závorár ČSD, v dobe, kedy očakával príchod nákladného vlaku, otvoril závory nákladnému autu Tatra, ktorý vošiel na prechod a bol takto vlakom zachytený. Pri tejto nehode bol usmrtený vodič uvedeného nákladného auta D. a bola spôsobená škoda na majetku v socialistickom vlastníctve v hodnote viacej ako 100 000,- Kčs.
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Galante bol obvinený uznaný vinným trestným činom všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. a), b), c) tr. zák., ako aj trestným činom poškodenia majetku v socialistickom vlastníctve z nedbanlivosti podľa § 137 odst. 1, 2 tr. zák. a trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1 tr. zák.
Zato bol obvinený podľa § 180 ods. 2 tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods. 1 tr. zák. odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní (dvoch) 2 rokov.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom uvedený rozsudok v celom rozsahu zrušil a Okresnému súdu v Galante prikázal, aby vec znova prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Skutkové zistenia okresného súdu sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
Nesprávne je však právne posúdenie zistenej trestnej činnosti obvineného.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že 6. 12. 1961 nastúpil obvinený do služby strážnika na trati-závorára v železničnej zastávke v P. Službu riadne prevzal od závorárky V., ktorá ho pri odovzdávaní služby ešte osobitne upozornila, aby dával zvýšený pozor, nakoľko bola hustá hmla.
Povinnosťou obvineného bolo okrem iného obsluhovať závory na chránenom železničnom prechode vzdialenom 25 metrov od zastávky, kde menovaný vykonával službu. Ide o dvojkoľajnú železničnú trať, ktorá je na priecestí opatrená 3 drevenými hranami.
Obvinenému bol hlásený predvídaný odchod vlaku č. 520 zo stanice S. (vzdialený od P. 10 km) o 7.21 hod. Na základe tohto hlásenia obvinený zatvoril závory. Obvinený však závory po prechode tohto vlaku neotvoril, nakoľko medzitým bol zo stanice L. vzdialený 7 km od P. hlásený predvídaný odchod vlaku 321 o 7,27 hod. a taktiež bol zo stanice S. hlásený predvídaný odchod vlaku Pn 6022 o 7,37 hod.
Po prechode vlaku R 321 obvinený počul trúbenie pochádzajúce od nákl. auta, ktoré prichádzalo od obce P. smerom ku trati. Obvinený nato vyšiel von zo služobnej miestnosti ku koľaji č. 2, podíval sa na obidva smery či nevidieť alebo počuť priblíženie vlaku ku priecestiu. Keď nezistil