Input:

č. 28/1966 Sb. rozh., Garance

č. 28/1966 Sb. rozh.
Otázku, či sú podľa § 148 ods. 2 o. z. dané podmienky pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, nemožno riešiť ako otázku predbežnú.
Ak navrhovateľ spojil návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva s návrhom na vysporiadanie, súd návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zamietne.
Vysporiadanie sa nemôže týkať len niektorého predmetu z bezpodielového spoluvlastníctva, ale všetkého, čo môže byť podľa § 143 o. z. a vo vzťahu k § 127 o. z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu v Prahe 24. januára 1966, 4 Cz 176/65.)
Navrhovateľka sa domáhala toho, aby odporca bol uznaný povinným "vydať" jej 2750 Kčs. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo dosiaľ trvá, že však od 20. augusta 1963 spolu s odporcom nežije, že niet nádeje, že by došlo v dohľadnej dobe k obnoveniu ich spolužitia a že by odporca - jej manžel - mohol použiť pre svoju potrebu a prípadne i premárniť čiastku 5500 Kčs, ktorá predstavuje ich spoločné úspory.
Odporca navrhol zamietnutie tohto návrhu a namietol, že ide o peniaze, ktoré neboli spoločnými úsporami, ale patrili výhradne jemu a že preto tieto peniaze použil na zakúpenie oblečenia pre seba a krmenie pre ošípané.
Okresný súd v Leviciach uložil odporcovi, aby zaplatil navrhovateľke 2750 Kčs bezúročne a nahradil jej trovy konania. V odôvodnení uviedol, že je nesporné, že účastníci sú manželia, že medzi nimi vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo a že mali v čase, kedy zrušili spolužitie, ušporené 5500 Kčs. Uviedol ďalej, že v tom, že odporca celú ušetrenú čiastku použil pre seba, treba vidieť vážny dôvod pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva i za trvania manželstva a že preto bol odporca uznaný povinným zaplatiť navrhovateľke 2750 Kčs.
Najvyšší súd na základe sťažnosti pre porušenie zákona, podanej predsedom Najvyššieho súdu rozhodol, že týmto rozsudkom bol porušený zákon, a toto rozhodnutie zrušil.
Z odôvodnenia:
Navrhovateľka nebola pri zápisničnom spisovaní návrhu dostatočne poučená, najmä z hľadiska ustanovenia §§ 143 a násl. o. z., čím sa stalo, že jej návrh vykazuje celý rad pochybení, že je nepresný a neúplný. Predseda senátu, ktorý sám návrh spisoval, neodstránil tieto nedostatky a neúplnosti (§ 114 ods. 2 písm. b) o. s. p.) pred vytýčením pojednávania a nepokúsil sa odstrániť ich ani behom konania. Toto zásadné pochybenie potom viedlo k tomu, že rozhodnutie okresného súdu a jeho odôvodnenie zostalo nepresné, nejasné a neúplné a tým i nepresvedčivé a že vznikol dokonca rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozsudku.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sú dôvody pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. Tento záver je však v rozpore s výrokom rozhodnutia, kde nie je zrušenie spoluvlastníctva vyslovené, ale je oporcovi len uložené, aby zaplatil - zrejme na vysporiadanie nárokov z bezpodielového spoluvlastníctva - navrhovateľke sumu 2750 Kčs. Otázku, či sú dané podľa § 148 ods. 2 o. z. podmienky pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, nemožno riešiť - ako sa zrejme domnieval okresný súd - ako otázku predbežnú. Nemožno dokonca ani spojiť návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva