Input:

č. 24/1959 Sb. rozh., Garance

č. 24/1959 Sb. rozh.
K otázke vplyvu zániku družstiev podľa zák. č. 53/1954 Zb. na existenciu pracovného pomeru. Uplatnenie triedneho hľadiska v pracovne právnych veciach. Aj keď námietka premlčania výslovne uplatnená nebola, je povinnosťou súdu so zreteľom na ustanovenie § 7 o. s. p. dať žalovanému účastníkovi v tom smere príslušné poučenie.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 13. januára 1958, Cz 592/58.)
Žalobkyňa bola vedúcou hostinca Ľudového spotrebného družstva v Podbieli. Žalobou podanou proti Okresnému sväzu spotrebných družstiev v Trstenej uplatnila na Ľudovom súde v Dolnom Kubíne 29. decembra 1956 nárok na určenie trvania pracovného pomeru a na zaplatenie sumy 16.064,80 Kčs z titulu mzdy za Čas po údajne neplatnom zrušení pracovného pomeru, z titulu odmeny za prácu nadčas konanú po celú dobu trvania pracovného pomeru a z titulu vrátenia kaucie a zaplatenia peňažitej náhrady za dovolenku. Neplatnosť zrušenia pracovného pomeru videla žalobkyňa v tom, že písomná výpoveď, jej daná, nebola predom schválená odborom pracovných síl rady ONV podľa § 13 dekr. č. 88/1945 Zb. a predom prejednaná v závodnom výbore ROH podľa § 20 č. 5 dekr. č. 104/1945.
Ľudový súd v Trstenej žalobe čiastočne vyhovel, a to tak, že určil, že rozviazanie pracovného pomeru je právne neúčinné a že Jednota, ľudové spotrebné družstvo v Podbieli, je povinné zaplatiť žalobkyni sumu 11.308,80 Kčs a po zrážke príslušnej dane zo mzdy za obdobie 10 mesiacov zo základného platu 744 Kčs mesačne. Peňažitú sumu priznal ľudový súd z titulu mzdy podľa § 7 zák. č. 244/1922 Zb. a z titulu odmeny za prácu nadčas. Pokiaľ ide o nárok na vrátenie kaucie a zaplatenie peňažitej náhrady za dovolenku, ktorá za súhlasu žalobkyne bola započítaná na manko vzniklé na jej predajni, uviedol súd v odôvodnení svojho rozsudku, že bude vhodnejšie, aby žalobkyňa uplatnila tieto nároky až vtedy, keď proti nej bude podaná žaloba na zaplatenie manka.
Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvej stolice zmenil tak, že Jednotu, ľudové spotrebné družstvo v Trstenej zaviazal zaplatiť žalobníčke na istine 9.549, 12 Kčs, inak však rozsudok ľudového súdu v napadnutej časti potvrdil a v nenapadnutej ho ponechal nedotknutým.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť predsedu Najvyššieho súdu, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon.
Odôvodnenie
Súd si predovšetkým nevyšetril základnú otázku celého sporu, totiž aký vplyv na existenciu pracovného pomeru medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného mala tá skutočnosť, že došlo k zániku právneho predchodcu žalovaného. Súd prvej stolice zistil z výpovedi svedka Š. T., býv. predsedu právneho predchodcu žalovaného, že Dedinské spotrebné družstvo v Podbieli, teda právny predchodca žalovaného, „fuzionovalo“ s Jednotou, okresným spotrebným družstvom v Trstenej k 1. júli 1956 a že vzhľadom na to, že žalobkyni nebola daná výpoveď ani ústne ani písomne a nebol tiež daný súhlas odboru pracovných síl rady ONV a závodného výboru ROH, je potrebné považovať zrušenie pracovného pomeru za právne neúčinné. Krajský súd sa otázkou spôsobu zániku právneho predchodcu žalovaného vôbec nezaoberal a v otázke zrušenia pracovného pomeru žalobkyné došiel k záveru, že žalovaný vlastne pracovný pomer so